Samovydavateľka Michaela Zamari: Napísať knihu je na celom procese to najľahšie

Michaela Zamari rada píše a cestuje. Tieto dve záľuby spojila do jednej, pričom ich výsledkom sú už štyri knihy. Na slovenskom trhu debutovala v roku 2017 knihou Šéf môjho šéfa. Odvtedy prešla dlhú cestu, stala sa autorkou-samovydavateľkou a momentálne môžeme vidieť na pultoch kníhkupectiev jej dobrodružnú novinku Rozhodnutie.

Váš debut vyšiel vo vydavateľstve Moderné romány. Jeho pokračovanie nie. Prečo ste sa rozhodli ísť cestou samovydania?

Pokračovanie môjho debutu Šéf môjho šéfa som ponúkla iba vydavateľstvu Moderné romány, ale naše predstavy o tom, akým smerom sa bude príbeh uberať, boli odlišné. Takže ich rukopis nezaujal a pre mňa to bol posledný impulz skúsiť si ho vydať sama. S vydavateľstvom máme dobrý vzťah a ja nikomu nezazlievam, že sme zostali len pri spolupráci ohľadom mojej prvej knihy. Skôr im ďakujem a vážim si každú skúsenosť. Priznám sa, o samovydaní som uvažovala už pred zaslaním debutového románu do prvých vydavateľstiev, ale odradili ma pochybnosti. Pochybnosti sú najväčším nepriateľom človeka. Keď sa ich zbavíte, vedie vás vízia a nie strach.

Je náročné byť autorom a zároveň vydavateľom?

Je to občas šialené. Stáva sa, že mám chuť písať, ale nemôžem, pretože ešte musím to vybaviť, tam napísať, tamto zistiť… Musím skĺbiť prácu na plný úväzok s “prácou“ autora, vydavateľa, marketingového riaditeľa a manažéra. A to všetko v jednej osobe. Ľudia sa ma pýtajú, prečo si trochu neoddýchnem… Alebo aspoň viac (smiech), keďže sa snažím občas vypnúť. Moja situácia je taká, že ak oddychuje autor, tak pracuje vydavateľ a keď si dávajú pauzu obaja, tak väčšinou preto, že marketingový riaditeľ mítinguje s projektovým manažérom.

Musím skĺbiť prácu na plný úväzok s “prácou“ autora, vydavateľa, marketingového riaditeľa a manažéra.

Vedeli ste od začiatku, do čoho idete, keď ste sa rozhodli pre samovydanie? Poradil vám niekto ako na to?

Ak by som vedela, do čoho idem, pravdepodobne by som do toho nikdy nešla. Tlačil ma čas, tak som si pozisťovala to najnutnejšie. Istú predstavu som mala a v mnohom mi pomohla autorka a novinárka Janka Benková, ktorá mi od začiatku podávala pomocnú ruku. Pred samovydaním ma naviedla správnym smerom. Rozhodnutie však padlo v mojej hlave a posilnila ho podpora od ľudí, ktorí pri mne stoja. Veľa som zisťovala a učila sa až za jazdy. Základ bol a stále je – necúvnuť pri neočakávaných prekážkach a udržať si motiváciu spolu s nasadením.

Zvažujete, že budete na samonáklad vydávať dlhodobo alebo by ste sa dali opäť zlákať vydavateľstvom?

Síce som si vydala sama už tri knihy, ale zatiaľ nerobím závery, či to bude navždy. Stojím si za tým, že v tom budem pokračovať, kým mi to dovolia finančné, časové a zdravotné podmienky. Ešte stále som na začiatku, učím sa a podľa výsledkov budem zvažovať moje ďalšie možnosti. Preto nechcem striktne povedať, že už by som sa nikdy neupísala vydavateľstvu, ale s istotou viem, že by som si dala veľmi záležať na tom, ako by bola postavená zmluva.

Aké je najväčšie negatívum, keď si knihy vydávate sama?

Presne tá rozvetvená osobnosť, ktorou sa človek, autor, musí stať. Je to časovo, finančne a najmä zdravotne náročné. Bolo by to jednoduchšie, ak by sa tomu človek mohol venovať naplno, mať to ako zdroj príjmu, potom by sa harmónia medzi tým všetkým, čo samovydanie obnáša, hľadala omnoho ľahšie. Slovenský trh je však veľmi malý a len málokomu sa podarí preraziť natoľko, aby nemusel písať popri inom hlavnom zamestnaní.

Má samovydanie nejaké pozitíva?

Podľa mňa je najväčším pozitívom obrovská sloboda. Či to možno zovšeobecniť, to je veľmi relatívne, pretože sloboda musí kráčať po boku sebadisciplíny, vytrvalosti a v neposlednom rade aj zodpovednosti.

Čo vám priniesla táto skúsenosť?

Táto skúsenosť mi priniesla úplne iný pohľad na písanie, na celý knižný svet, na knihy a veľa som sa pri tom naučila. V priebehu veľmi krátkeho času som samu seba hodila do úloh, ktoré som nikdy predtým nepoznala, nemusela v nich byť a ani by mi nenapadlo, že v nich raz budem. Nemusím sa podriaďovať predstavám vydavateľstiev a ich edičnému plánu. Všetko je iba v mojich rukách.

Táto skúsenosť mi priniesla úplne iný pohľad na písanie, na celý knižný svet, na knihy a veľa som sa pri tom naučila.

Náklad za vydávanie kníh je pomerne drahý. Nebolo by jednoduchšie, keby ste sa rozhodli vydávať len e-knihy?

Záleží od uhla pohľadu. Ak chcete mať kvalitnú knihu, tak treba investovať do pútavej obálky, do korektúry textu a následne do zalomenia textu. Už to sú náklady, ktorým sa nevyhnete ani pri tlačenej verzii, ani pri e-booku. Ďalší dôležitý faktor je veľkosť a vlastnosti knižného trhu. Ten náš nie je veľký a ešte stále dosahujú väčšie čísla predaje tlačenej knihy ako predaje e-booku. Ja píšem beletriu. Žáner je ďalšie kritérium, od ktorého sa odvíja, aké veľké publikum môžete osloviť a moje e-booky sa na portáli jedného z najväčších kníhkupectiev na našom trhu pohybujú aj medzi bestsellermi. Môj debut sa držal v top 50 vyše roka, pokračovanie s názvom Šéfom môjmu šéfovi nie je na trhu ani rok a s výnimkou pár dní sa doteraz držalo v top 50. Novinka Rozhodnutie sa stala top 1 do troch dní od zverejnenia. Vďaka tomu viem, aké počty predaných kníh sú za týmito priečkami a nesmierne si vážim takéto vysoké umiestnenie, avšak viem, že by to nestačilo, aby sa mi vrátili náklady za kvalitnú knihu, keby som nešla aj do tlačenej verzie.

Ako pristupujú slovenské kníhkupectvá a čitatelia k samovydavateľom?

Na túto otázku nemôžem odpovedať z priamej pozície, pretože popri zamestnaní na plný úväzok nemám časové možnosti prechádzať jedno kníhkupectvo za druhým a rokovať s jednotlivými kníhkupcami individuálne. Myslím, že by to bolo na dlhé lakte, hoci ani to nie je nemožné. Ja som však zvolila spoluprácu s distribútorom a v rámci možností komunikujem s kníhkupectvami, keď ide napríklad o zverejnenie ukážky z knihy na ich stránke alebo o nejakú nezrovnalosť na stránke. Na základe týchto menších skúseností si myslím, že so mnou komunikujú rovnako, ako by komunikovali s vydavateľom alebo autorom, ktorý knihu vydal v niektorom z vydavateľstiev. Niekde sú promptní a veľmi ochotní, niekde menej.

Vo vašej knihe Posledný džentlmen opisujete príbeh hlavnej hrdinky, ktorá sa snaží vydať knihu, ale nemá to jednoduché. Čo všetko sa stalo aj reálne?

V knihe Posledný džentlmen sa prelínajú dva príbehy, jeden milostný a druhý, ktorý spomínate – cesta hlavnej hrdinky, čím si prešla, aby sa jej podarilo vydať prvú knihu. Nedovolila by som si pridať knihe prívlastok „inšpirovaná skutočnými udalosťami“, keby sa o realitu iba obtierala. Tak ak mám byť presná, čo sa knižnej časti týka, je v príbehu viac než 95% pravdy. Smutné skúsenosti, veselé okamihy, ale aj záver, že všetko zlé je vždy na niečo dobré.

Aký je pomer vo vašej tvorbe medzi realitou a vašou fantáziou?

Bez reálnych skúseností a impulzov zo života by sa dôveryhodný príbeh napísať nedal. Na moju fantáziu sa nemôžem sťažovať, ale pri písaní čerpám zo všetkého možného.

Je podľa vás zásadný rozdiel medzi Slovenskom a zahraničím vo vydávaní kníh? Máme niečo na Slovensku, čo v zahraničí absentuje?

Na profesionálne porovnávanie by som musela vydať knihu v zahraničí alebo mať za sebou aspoň nejaké skúsenosti, na základe ktorých sa dá trochu porovnávať. Nemala som ešte možnosť rozprávať sa so zahraničnými autorkami o tom, aké je to vydávať knihy v ich krajinách. Viackrát som túto tému preberala so slovenskými autorkami, ktoré buď žijú v zahraničí alebo už majú niekoľko kníh vydaných v Česku, či v iných susedných štátoch. Smutné je to, že vraj je situácia v zahraničí výrazne iná a lepšia. Prístup, možnosti, komunikácia.

Čo by ste poradili budúcim autorom, ktorí sa rozhodnú ísť podobnou cestou?

Nech si v prvom rade určia svoje ciele, čo od samovydavania očakávajú a aký majú plán. Treba mať finančnú aj časovú predstavu a veľmi, ale naozaj veľmi silnú motiváciu, trpezlivosť a byť cieľavedomý. Moje konkrétnejšie názory som vložila do úst hlavnej hrdinky knihy Posledný džentlmen a mnohé z myšlienok, ktoré ma najviac ovplyvnili pri snahe vydať svoj debut, platia dodnes a boli základným pilierom pri rozhodnutí vydať si druhú knihu na vlastnú päsť. Stručnejšie povedané, napísať knihu, keď si odmyslíme obmedzený čas a primyslíme si dostatok inšpirácie, je na celom procese to najľahšie.