Nemá tvoja škola uzatvorenú bilaterálnu zmluvu s vysnívanou univerzitou? Riešením je SAIA.



Náš seriál o študijných pobytoch v zahraničí začíname na informačnom stretnutí s koordinátorkou programov SAIA pre nitriansky a trnavský región, Mgr. Beátou Košťálovou. „Okrem centrálnej kancelárie, ktorá je v Bratislave, máme štyri regionálne pobočky, a to v Košiciach, v Žiline, v Banskej Bystrici a v Nitre,“ upresňuje regionálne pôsobenie neziskovej organizácie magisterka Košťálová.

Kde začať?
Tak, ako každého študenta, i nás v prvom rade zaujímali rady ako postupovať v prípade záujmu o študijný pobyt v zahraničí sprostredkovaný agentúrou SAIA.

štipendium na štúdium v zahraničí cez saia
Zdroj: pexels.com

„Keďže ide o častú otázku, máme ju spracovanú na našej webovej stránke saia.sk (odkaz nájdete tu, pozn. red.). Na webe sú postupne zodpovedané všetky otázky, ktoré by uchádzačov mohli zaujímať; Ako začať?, Kedy sa treba začať zaujímať o štipendijný pobyt?, Prečo tak skoro?, Kde získa človek informácie o štipendiách?, Čo je to žiadosť a kde ju získať? a mnohé ďalšie,“ vymenúva Košťálová. Uchádzačov ubezpečuje, že sa postupne preklikajú ku všetkým podkladovým materiálom, ktoré je potrebné predložiť do výberového konania a dozvedia sa viac o všetkých našich programoch, ktoré sú aktuálne v ponuke.

FAQ

Študenti vo veľkej miere využívajú stretnutia s pracovníkmi regionálnych pracovísk SAIA v teréne, priamo na univerzitách, najmä na to, aby sa v skratke informovali o všetkom, čo ich zaujíma.
Medzi najčastejšie kladené otázky patria tie týkajúce sa konkrétnych krajín, kam majú študenti záujem vycestovať, ďalej otázky o výške štipendií a čo všetko tieto štipendiá pokrývajú, ako aj otázky o tom, čo všetko študent musí splniť, aby takéto štipendium dostal.

Ako sme sa na informačnom stretnutí mali možnosť dozvedieť, SAIA ponúka naozaj široké spektrum štipendijných pobytov:

  • od letných jazykových škôl, cez krátkodobé štipendijné pobyty (najmä za účelom nazbierania podkladového materiálu pre vypracovanie diplomovej, či dizertačnej práce)
  • jedno, či dvoj semestrálne pobyty
  • dlhodobé v dĺžke trvania jedného stupňa vysokoškolského štúdia

Z hľadiska dĺžky pobytu sú medzi študentmi preferované semestrálne pobyty, kedy študent absolvuje jeden štandardný semester štúdia na vysokej škole v zahraničí, absolvuje tam i skúšky a následne sa vráti späť na Slovensko a pokračuje vo svojom štúdiu doma.

Uznajú mi kredity za skúšky absolvované v zahraničí i doma?
Mnoho študentov sa obáva tzv. „uznávania skúšok“, respektíve či im predmety absolvované na zahraničnej univerzite ich domovská univerzita uzná a teda či neprídu o kredity zo svojho pobytu v zahraničí. Pre študentov, ktorých od pobytu v zahraničí odrádza práve množstvo „rozdielových skúšok“, ktoré ich potom doma čakajú, SAIA ponúka ďalšiu zaujímavú alternatívu.
„Vo väčšine prípadov si študent musí zahraničnú univerzitu, na ktorej chce študijný pobyt absolvovať, nájsť sám. Študijný program na vybranej zahraničnej univerzite by pritom mal čo najviac korešpondovať so študijným programom na jeho domovskej univerzite. Výnimkou sú štipendijné pobyty programu CEEPUS v rámci tzv. schválených sietí. V tomto prípade sa študent uchádza o pobyt na zahraničnej univerzite, ktorá je partnerskou univerzitou jeho domovskej univerzity,“ vysvetľuje Košťálová.

štúdium cez Saia
Zdroj: adventurejay.com

Napriek tomu, že to jeho domovskú univerzitu nezaväzuje k akceptovaniu kreditov nazbieraných v zahraničí, skúsenosť koordinátorov SAIA hovorí o tom, že všetko záleží na predošlej dohode so svojou univerzitou. Ak mu jeho pedagógovia, či vedúci katedry, doma na Slovensku prisľúbia, že absolvovanie skúšok v zahraničí akceptujú i u nás, nie je dôvod, prečo by to po ich absolvovaní v zahraničí naozaj neurobili.
Na druhej strane magisterka Koštálová poznamenáva, že mnohí študenti sú ochotní absolvovať i predmety, ktoré na sto percent nekorešpondujú s predmetmi na ich domovskej univerzite, teda také, ktoré im doma neuznajú. Dôvod je pomerne jednoduchý.
„Je to pre nich obohacujúce. Zvyšné skúšky si dorobia doma na Slovensku a tým naplnia požadovaný počet kreditov,“ uzatvára túto problematiku.

štipendium cez saia
Zdroj: Alex Mihis, pexels.com

To, či aj vaša fakulta je súčasťou takejto siete a v akých programoch, je možné zistiť na webovej stránke www.ceepus.saia.sk.

Štipendijný grant v číslach – aké sú obmedzenia?
Medzi ďalšie často kladené otázky patrí napríklad tá, týkajúca sa vekového obmedzenia pri podávaní žiadosti o štipendium.
„Vek záujemcov vo väčšine prípadov nehrá žiadnu rolu. Štipendijné programy SAIA sú určené pre študentov počas ich vysokoškolského štúdia, teda v prvom, v druhom i v treťom stupni ich štúdia,“ odpovedá magisterka Košťálová. „Aj keď niektoré krajiny si za jednu z podmienok stanovili i maximálny vek uchádzačov o štúdium; napríklad Rusko a Maďarsko, ktoré na niektoré typy pobytov akceptujú študentov iba do istého veku,“ upresňuje.

štúdium v zahraničí cez saia

A čo peniaze? Vystačí mi výška štipendia na pokrytie nákladov alebo si budem musieť nájsť aj brigádu? „V rámci medzinárodných bilaterálnych dohôd sú štipendiá nastavené tak, aby pokrývali všetky náklady na ubytovanie, stravu, školné i cestovné. To isté platí v prípade programov CEEPUS a Akcie Rakúsko-Slovensko. Štipendium Národného štipendijného programu, ktoré hradí vláda SR, je štipendium určené pre študentov druhého a tretieho stupňa vysokoškolského štúdia pokrývajúce náklady na ubytovanie a stravu (nie však na pokrytie školného). Ďalej je možné dostať i cestovný grant. Ten môže byť v rámci Európy až do výšky 100 eur a v prípade vycestovania do mimoeurópskych krajín až do výšky troch štvrtín z ceny nákladov na spiatočnú letenku, lístku na vlak, či autobus,“ objasňuje koordinátorka.

Aby si naši čitatelia vedeli i v reálnych číslach predstaviť výšku štipendií na pobyt v zahraničí, magisterka Košťálová uvádza niekoľko príkladov. Napríklad študent druhého stupňa vysokoškolského štúdia sa v rámci programov Národného štipendijného fondu môže spoľahnúť na štipendium vo výške 720 eur/mesiac v Nemecku a Belgicku, 900 eur/mesiac v Taliansku, či 550 eur/mesiac v Brazílii. Je zrejmé, že tieto sumy, ktoré majú pokryť náklady na pobyt sú pri všetkej skromnosti (a teda ubytovaní na internáte) postačujúce.

Favoriti medzi žiadosťami o štipendium sú Rusko a ihneď za ním stojí Nemecko.

Čoho sa treba vyvarovať
Aké sú najčastejšie chyby v prípade predložených, zaregistrovaných žiadostí?
„Najčastejšou chybou je, že si uchádzači nedostatočne prečítajú požiadavky na predkladané dokumenty. Ak si ich uchádzač od slova do slova prečíta, tak ako sú na našej stránke zverejnené, neurobí chybu. Ak by sa aj stalo, že niečomu neporozumie, vždy sa na nás môže obrátiť a my mu radi poradíme, pomôžeme v ktorejkoľvek fáze pred predložením žiadosti o štipendium.“
Paradoxne preto medzi najčastejšie chyby patria tie najbanálnejšie, napríklad predloženie jedného odporúčania od pedagógov namiesto dvoch (v prípade semestrálnych pobytov), nedodržanie toho, že akceptačný list nemôže byť starší ako tri mesiace, resp. taká trivialita akou je predložená nepodpísaná žiadosť. Týmito „chybami z nepozornosti“ sa študenti sami pripravia o možnosť uchádzať sa o štipendium vo výberovom konaní.

Koho si vybrať – SAIA či Erasmus+?
Jedným zo základných rozdielov medzi programami Erasmus+ a SAIA, n.o. je spôsob výberu zahraničnej vysokej školy. V prípade programov Erasmus+ si študent univerzitu nemusí hľadať sám, uchádza sa o štúdium na univerzite, s ktorou má jeho domovská univerzita na Slovensku uzatvorenú bilaterálnu dohodu. V rámci takéhoto programu mu je prostredníctvom štipendijného programu Erasmu+ hradené i školné na tejto vysokej škole.

štúdium saia
Zdroj: startupstockphotos.com

V prípade programov SAIA si študent musí univerzitu vyhľadať sám (pozn. red: okrem tzv. sieťových uchádzačov v rámci programu CEEPUS, ktorým sa venujeme nižšie). V prípade medzivládnych bilaterálnych dohôd a programov v rámci CEEPUS má platené i školné. V prípade Národného štipendijného programu mu síce školné hradené nie je, no v krajinách, kde sa školné neplatí, to problém nie je. Voľnú ruku vo výbere vysokej školy je teda vo všeobecnosti možné chápať ako výhodu programov SAIA, keďže študenti môžu vycestovať do ktorejkoľvek krajiny sveta a na ktorúkoľvek univerzitu, z ktorej obdržia akceptačný list.
Keď sa magisterky Košťálovej pýtame na benefity SAIA programov oproti tým, ktoré ponúka Erasmus+, jej odpoveď je príjemnou motiváciou.
„Študentom, či už na bakalárskom, magisterskom alebo doktorandskom stupni štúdia, v zásade odporúčame absolvovať akýkoľvek študijný pobyt spojený s akýmkoľvek štipendiom.“ SAIA a Erasmus+ by preto nemali byť kladené do pozície konkurenčných agentúr, ktoré sa bijú o priazeň študentov, či počty, ktoré si tú ktorú agentúru pre svoj pobyt v zahraničí vyberú.

Napriek tomu, že SAIA administruje špecifické štipendijné pobyty v rámci niekoľkých štipendijných programov (Štipendiá na základe medzivládnych bilaterálnych dohôd, CEEPUS, Národný štipendijný program SR a ďalšie), ich koordinátori nabádajú k mobilite študentov za využitia všetkých dostupných možností, či už dostupných štipendijných programov SAIA, ako aj ďalších rôznych organizácií, nadácií a fondov.

Samotná magisterka Košťálová nabáda študentov k čo najvyššej frekvencii študijných pobytov v zahraničí.
„Odporúčam študentov vysokých škôl a doktorandom, aby skombinovali všetky možné štipendijné programy, a vyskladali si celé svoje štúdium podľa svojich predstáv a schopností.
Nám ostáva iba dodať, že mladí a (poväčšinou) bez záväzkov sme iba raz v živote a najmä preto treba využiť všetky ponúknuté šance.