Nádherné slovenské kostoly, ktoré sa jednoznačne oplatí navštíviť

Naša vlasť je bohatá na nádherné kostoly. Vybrali sme niektoré z nich, ktoré určite stoja za návštevu. Viaceré sú zapísané do zoznamu národných kultúrnych pamiatok či do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Dóm sv. Martina, Bratislava

Jednou z dominánt nášho hlavného mesta je Dóm sv. Martina, postavený v gotickom štýle. Začali ho stavať     v roku 1311 okolo jestvujúceho románskeho kostolíka. Do konca 14. storočia postavili severný múr a časť južného obvodového múru. Následne pristavili z oboch strán veže kaplnky. Na juhu ju ozdobili erbom Českého kráľovstva, keďže bolo venované Žofii Bavorskej, vdove po českom kráľovi Václavovi IV. V stavbe sa pokračovalo kvôli husitským nájazdom až začiatkom 15. storočia, kedy zbúrali starý kostolík, postavili novú klenbu trojlodia a pokryli strechu krytinou. Po dokončení bol chrám v roku 1451 slávnostne vysvätený.

V roku 1732 uložili pozostatky sv. Jána Almužníka do duchovno-pohrebnej kaplnky, ktorú možno označiť          za jedno z najvýznamnejších diel barokovej architektúry na Slovensku. V 18. storočí umiestnili na vrchol veže namiesto kríža pompéznu napodobeninu uhorskej kráľovskej koruny, tá tam stojí po troch opravách až dodnes.

Kostol sv. Michala, Nitra-Dražovce

Takzvaný Dražovský kostolík sa vyníma na kopci za nitrianskou mestskou časťou Dražovce, odkiaľ majú návštevníci perfektný výhľad na mesto pod Zoborom a široké okolie. Tento kostol pochádza z polovice         11. storočia a ladili ho do románskeho slohu. Počas nasledujúcich storočí bol niekoľkokrát prestavaný. Väčšími úpravami prešiel naposledy v 18. storočí, kedy nadstavali obvodové múry lode, rozšírili vstupný otvor, upravili emporu a okná na veži a tiež vymenili vnútorné vybavenie vrátane oltára.

O 23 rokov neskôr bol postavený priamo v dedine nový kostol, čím svätostánok prestal plniť svoju pôvodnú úlohu a omše sa v ňom slúžili len na sviatok patróna, sv. Michala archanjela. Počas komunistického režimu chceli kostolík zničiť a začať tu s ťažbou kameňa, avšak vďaka občanom sa zachoval v celej svojej kráse až dodnes. Zaujímavosťou je, že bol dokonca zobrazený na rube slovenskej 50-korunovej bankovky.

Chrám sv. Paraskevy, Dobroslava

Ide o drevený gréckokatolícky kostol, ktorý bol postavený v obci Dobroslava v roku 1705, pričom je to trojpriestorová stavba v tvare kríža s priečnou loďou, stojaca na vysokej kamennej podmurovke. Túto cerkev, ako svojim kostolom hovoria gréckokatolíci, upravovali v roku 1880 a naposledy v roku 1932, kedy boli                 k objektu pripojené dve bočné kaplnky. Tie dali chrámu súčasný vzhľad.

Za najvzácnejšiu pamiatku vnútorného vybavenia môžeme považovať reštaurovaný ikonostas, teda stenu         s ikonami z 18. storočia, kde sú zachytené výjavy z Nového zákona. Chrám sv. Paraskevy patrí do súboru východoslovenských drevených chrámov zapísaných do zoznamu národných kultúrnych pamiatok.

Kostol Najsvätejšej Trojice, Kežmarok

Kostol Najsvätejšej Trojice postavili na predmestí, za mestskými hradbami, v roku 1682, pričom v roku 1717 ho zbúrali. Následne na jeho mieste ešte v tom istom roku vyrástol nový chrám. Z pôvodného zariadenia sa zachovala neskororenesančná krstiteľnica a epitafy.

Artikulárny kostol v Kežmarku má podobu rovnoramenného gréckeho kríža, pričom ramená sú zaklenuté širokou valenou klenbou, spočívajúcou na štyroch točených nosných pilieroch a na obvodových múroch. Stavbu spevňujú štyri malé prístavby v rohoch a tiež šesť drevených chórov. Na prízemie a chóry sa zmestí celkom 1541 sediacich osôb. Základy tvorilo drevo, ale pri poslednej oprave sa nahradili tehlami. Stavba je zrubová        z červeného smreku, výlučne pri nej použili drevené klince, kliny a skoby. Siedmeho júla 2008 kostol zapísali do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Dóm sv. Alžbety, Košice

Dóm sv. Alžbety v metropole východu je najväčší slovenský kostol. Jeho kapacita je až 5000 ľudí. Unikátnosť tejto stavby podčiarkuje, že je to najvýchodnejšia gotická katedrála v Európe. Košický svätostánok sa začal stavať na konci 14. storočia a ukončenie výstavby sa datuje do roku 1508.

Má svätyňu s päťdielnym uzáverom, dve veže, poschodovú sakristiu na severnej strane a dve kaplnky                   s predsieňou na južnej strane. Jedinečná je vnútorná dispozícia chrámu, ktorá vytvára grécky kríž. Komplex Dómu sv. Alžbety a priľahlých stavieb Kaplnky svätého Michala a Urbanovej veže bol v roku 1970 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.

Chrám sv. Michala archanjela, Ladomirová

Rovnako ako Chrám sv. Parskevy, aj tento svätostánok v obci Ladomirová patrí medzi cerkvy, v ktorých svätia omše gréckokatolíci. Postavili ho v roku 1742 a zasvätili ho sv. Michalovi Archanjelovi. Ide o zrubový trojpriestorový sakrálny objekt, členený do troch významových priestorov. V areáli cerkvi na južnej strane sa nachádza drevená zvonica, ktorá je z vonkajšej strany zabezpečená vertikálnymi smrekovými doskami. Zvonicu poškodil pád lipy, avšak znovu ju zrekonštruovali do pôvodného stavu.

K jeho kráse prispieva ikonostas a oltár, ktorý pochádza z polovice 18. storočia. Pri jeho stavbe nebol použitý ani jediný klinec, čo zvýrazňuje jeho výnimočnosť. V roku 2008 zaradili tento východoslovenský klenot do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Drevený artikulárny kostol, Hronsek

Drevený artikulárny kostol v obci Hronsek vznikol v dobe potláčania protestantskej viery v Rakúsko-Uhorsku, konkrétne v rokoch 1725-1726. Drevo ako materiál na jeho výstavbu bolo vybrané kvôli tomu, že uhorskí úradníci chceli znížiť trvácnosť tejto stavby. Kostol postavili v tvare kríža, pričom dlhšie rameno má dĺžku 23 m, kratšie 18 m a výška stavby je 8 m.

Unikátnosť potvrdzuje použitie spojovacej techniky hlavných nosných prvkov, ktoré sú spájané klasickými tesárskymi spojmi a drevenými kolíkmi. Vnútorná klenba kostola pripomína tvar prevrátenej lode. Nachádzajú sa tu neobvyklé prvky škandinávskej architektúry, z čoho historici usudzujú, že na stavbe pracovali remeselníci z Nórska a Švédska. Aj tento unikát slovenskej histórie patrí do zoznamu kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Katedrála svätého Martina, Spišská Kapitula

Katedrála svätého Martina, ktorá sa nachádza v Spišskej Kapitule, mestskej časti Spišského Podhradia, bola postavená v rokoch 1245 až 1273 na mieste staršieho kostola z 12. storočia. Ide o pamiatku, v ktorej sa snúbi románsky sloh s neskorogotickým. Malebný svätostánok pod majestátnym Spišským hradom počas svojej existencie prechádzal mnohými stavebnými úpravami.

Svoj súčasný vzhľad nadobudol v 15. storočí. V súvislosti so vznikom biskupstva v roku 1776 boli vykonané stavebné úpravy, ktoré zanechali významnú stopu na interiéri. V rokoch 1873 až 1889 katedrálu regotizovali a rozšírili o južné bočné prístavby. Západný a severný portál obnovili a ladili ho do neorománskeho slohu. V roku 1993 bola zapísaná do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO ako súčasť súboru Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia.

Ďalšie artikulárne kostoly na Slovensku

Drevené artikulárne kostoly patria medzi skvosty uhorskej architektúry. Napriek vtedajšej nevôli panstva vydržalo päť z nich až dodnes. Okrem už spomínaných kostolíkov v Hronseku a Kežmarku nájdeme takéto chrámy aj v Leštinách, Istebnom a Svätom Kríži.