Umenie žien, ktoré vás dostane. Prečo sú menej známe ako Picasso?

Tarsila do Amaral

„Chcem byť maliarkou svojej krajiny,“ napísala v roku 1923. Postimpresionizmus, v ktorom Tarsila pôsobila, nebol nikdy presne označeným hnutím, ale skôr umelcami, ktorí z impresionizmu vychádzali a negatívne na neho reagovali. Taktiež je predstaviteľkou Naivného umenia, ktoré je známe bezstarostným, vymysleným výberom motívov. Diela brazílskej maliarky sú plné farieb, sú však jednoduché, bez tieňov a s deformovaným priestorom.

Beatriz González

Beatriz žije a pracuje v Kolumbii. Predstaviteľka pop artu sa okrem maľovania venuje aj histórii, sochárstvu a kurátorstvu. V roku 1985 jej práca prešla dramatickým štylistickým posunom od žiarivých farieb a tvarov po tmavšie snímky. Spúšťačom tejto zmeny bol útok partizánov M-19 na Justičný palác v snahe zabiť kolumbijského prezidenta. Počas tohto útoku zomrelo 94 ľudí. Beatriz začala po tejto udalosti skúmať témy smrti a obchodu s drogami, ako aj objavovať niektoré z najtragickejších udalostí Kolumbie a vkladať ich do umenia.

Susan Weil

Americká umelkyňa je známa svojimi experimentálnymi trojrozmernými obrazmi, ktoré spájajú figurálnu ilustráciu s prieskumom pohybu a priestoru. Jej práca je v mnohých významných múzejných zbierkach, vrátane Metropolitného múzea umenia, Múzea moderného umenia, Múzea Viktórie a Alberta a Múzea J. Paula Gettyho.  Žije a pracuje v New Yorku.

Yayoi Kusama

Výstredná japonská umelkyňa, známa aj ako „princezná polka bodiek“, vytvára nielen maľby, ale aj sochy, inštalácie a vystúpenia, ktoré majú jedno spoločné – bodky. Spoločným rysom jej diel je na prvý pohľad patrný záujem o psychadelické farby, nekonečné opakovanie a výrazné vzory. Bola to práve jej tvorba, ktorá predchádzala pop artu a ovplyvnila umelcov Andyho Warhola, Claesa Oldenburga či George Segala.

Louise Bourgeois

Francúzsko-americká umelkyňa je známa svojím vysoko osobným tematickým obsahom tvorby, zahŕňajúcim nevedomú, sexuálnu túžbu a telo. Tieto témy čerpajú z udalostí z jej detstva, pre ktoré považuje umenie za terapeutické. Louise dáva do popredia predmety ako špirály, pavúky, klietky a lekárske nástroje, ktoré symbolizujú ženskú psychiku, krásu a psychickú bolesť. Zomrela v roku 2010 v New Yorku a dožila sa 98 rokov.

Toyen

Toyen bola česká maliarka a predstaviteľka európskeho surrealizmu. Popierala tradičnú „ženskú úlohu“ prijatím neutrálneho „bezpohlavného“ pseudonymu Toyen. Taktiež dôsledne dodržiavala nezávislý spôsob života, typické boli jej vysoké nároky na vlastnú tvorbu a „cross-dressing“. Chodila veľmi netradične oblečená ako muž, navzdory súdobým tendenciám: v smokingu a s motýlikom, ostrihaná nakrátko. Toyenina účasť v medzinárodnom surrealistickom hnutí bola viac než umelecká. Rovnako ako väčšina ostatných umelcov chápala surrealizmus ako hybnú silu predstavivosti, sociálneho a politického pokroku.

Camille Claudel

Camille Claudel bola francúzska sochárka a grafička, ktorá si brala inšpiráciu pre svoju tvorbu z vlastného života. Hoci Claudel zničila asi 90 svojich sôch, zachovali sa ich náčrty a štúdie. Trpela psychickými problémami a v jej tvorbe to bolo rozhodne cítiť. Camille Claudel zomrela 19. októbra 1943 v liečebni Montfavet, kde prežila posledných 30 rokov, pretože bola hospitalizovaná kvôli sústavným delirióznym stihomamom, ktoré boli založené na mylnom chápaní skutočnosti a imaginácie.

Georgia O’Keeffe

„Matka Amerického modernizmu“ bola legenda začínajúca v dvadsiatych rokoch 20. storočia. Je známa pre jej nezávislú osobnosť a ženský model, ako aj pre jej dramatické a inovatívne umelecké diela. Keď sa presťahovala do New Yorku, bola najlepšie platenou ženskou umelkyňou. O’Keeffe drží rekord (44,4 milióna dolárov v roku 2014) za najvyššiu cenu zaplatenú za maľbu od ženy.

Sonia Delaunay

„Farba je pokožkou sveta,“ povedala Sonia o vnímaní umenia. Ukrajinsko-francúzska umelkyňa strávila väčšinu svojho pracovného života v Paríži a spolu so svojím manželom, Robertom Delaunayom a inými umelcami, založili umelecké hnutie Orphism. To sa vyznačuje silnými farbami a geometrickými tvarmi.

Brenda Putnam

Brenda Putnam bola známa pre svoje busty detí, jej navrhovanie záhrad a sôch. Jej túžba usilovať sa o „modernejšiu estetiku“ ju dostala v roku 1927 do Talianska. Vystavila tri diela ako súčasť letných olympijských hier v roku 1932 v Los Angeles v Kalifornii. Neskôr sa stala učiteľkou a vydala aj knihu pre tých, ktorí sa chcú stať sochármi a viac porozumieť umeniu.