Zakladateľ Zelenej hliadky Matús Čupka: Drvivá väčšina nami riešených problémov vyplýva z arogancie, ignorantstva či nezáujmu samospráv a obyvateľov

Matúš Čupka, dlhoročný bratislavský aktivista za lepšie životné prostredie, autor myšlienky Zelenej hliadky a výkonný riaditeľ Why Not?, nám priblížil koncept projektu, s ktorým sa snaží spraviť z mesta spájaného                    s nečistotou lepšie a hlavne čistejšie miesto.

Príbeh Zelenej hliadky sa začal v momente, keď bratia Čupkovci prestali obchádzať a ignorovať nánosy odpadkov. V rámci príprav na Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2011, konajúcich sa prvýkrát na Slovensku, vyčistili okolie Zimného štadióna O. Nepelu. Potom nasledovali prvé sídliská a čierne skládky.

Z dôvodu nespokojnosti s činnosťou orgánov zodpovedných za čistotu a poriadok v meste založili dobrovoľnícku občiansku iniciatívu s názvom Zelená hliadka. Momentálne máme na Slovensku približne 15 Zelených hliadok – v Hlohovci je aktívny DOZOR HC, dobrovoľnícke združenie v Považskej Bystrici, existujú však aj ďalšie aktívne organizácie v iných mestách.

Zelená hliadka je vďačná za každý ochotný pár rúk.

Počiny Zelenej hliadky sú viditeľné na mnohých miestach, no mnohí ani netušia, že takáto organizácia existuje a berú ju ako samozrejmosť. Hlavnou úlohou Hliadky je prostredníctvom kombinácie dobrovoľníctva a investigatívy poukazovať na nedostatočnú starostlivosť o Bratislavu v oblasti čistoty, čiernych skládok, údržby mobiliáru či zelene: „Organizujeme pravidelné dobrovoľnícke podujatia a nimi ukazujeme ako má starostlivosť           o mesto vyzerať. Zároveň podporujeme záujem obyvateľov o ich vlastné okolie a v posledných rokoch sme začali aj tlačiť na zmeny vo fungovaní mesta či už prostredníctvom blogovania, alebo spisovania pripomienok k politikám mesta,“ vysvetľuje Matúš. Hliadka sa nesnaží nahradiť samosprávu, ale konkrétnym, pozitívnym spôsobom systematicky poukazuje na problémy a nedostatky, ktoré považuje za nutné riešiť. Samotná činnosť Zelenej hliadky sa zameriava na tri hlavné okruhy:

• odpadové hospodárstvo,
• bariéry v meste,
• vizuálny smog.

Odpadové hospodárstvo

V duchu motta ,,Lebo sa nás to týka“ chce organizácia poukázať na problém s odpadom na uliciach a motivovať ľudí k angažovaniu sa v prospech svojho životného prostredia a bydliska. Za dva roky sa im podarilo zorganizovať viac ako 140 dobrovoľníckych akcií, pričom toto číslo každý týždeň stúpa.

Ak by bol Magistrát ochotný diskutovať o opatreniach a návrhoch Zelenej hliadky, situácia s nelegálnymi skládkami by sa dala ľahko riešiť: „Žiaľ, téma sa neposunula vpred. Navrhujeme kombináciu aktívnejšieho odstraňovania čiernych skládok, zamedzenie prístupu k bývalým skládkam či už zeleňou, alebo fyzickými bariérami a skvalitnenie podmienok na zbavenie sa odpadu či už vo forme budovania ďalších zberných dvorov v Bratislave, alebo zjednodušovania podmienok na zbavenie sa odpadu,“ dodáva Matúš. Svoje prvé veľké čierne skládky čistili     v lužných lesoch – cez Dunaj oproti Šafárikovmu námestiu. Postupne vyčistili celý úsek Chorvátskeho ramena, Čierny les, významné úseky lužných lesov, celé územie MČ Rača a MČ Ružinov a niekoľko desiatok čiernych skládok.

Ďalej sa podieľali na vyčistení areálu bývalej železničnej stanice Bratislava – Filiálka. „V minulosti boli čierne skládky bežným úkazom aj v Starom Meste. Dnes sú však skládky skôr umiestnené v rôznych chatových oblastiach, v lužných lesoch okolo Slovnaftu či na odľahlejších miestach.“

Zamerali sa tiež na hospodárenie Magistrátu mesta Bratislavy a jednotlivých mestských častí, pričom sa snažia poukázať na nedostatky vo financovaní odpadového hospodárstva, navrhovať zlepšenia a prostredníctvom stretnutí s kompetentnými zvyšovať pozornosť, akú si životné prostredie v meste právom zaslúži: „V prípade Magistrátu máme dlhoročnú spoluprácu vo forme pristavovania veľkokapacitných kontajnerov na naše akcie. To nám umožňuje likvidovať celé čierne skládky. Ďalej však spolupráca nepokročila. Momentálne čakáme, kedy nám Magistrát nahradí naše dočasné odpadkové koše, umiestnené po celej Bratislave. V marci to bude rok, odkedy sme dostali prísľub, že koše budú nahradené,  ale stále nie sú. S mestskými časťami nespolupracujeme a ani sa nám neozvali ohľadom možnosti spolupráce. Za rok sa tak jedna časť ohlási, že keby dačo, tak nech sa ozveme,“ spomína Matúš.

V rámci odpadového hospodárstva zažili dobrovoľníci niekoľko bizarností. Z tých vtipných napríklad svadobné šaty, takmer celé rozobraté auto alebo rôzne strašidelné bábiky. Z tých smutnejších odpad, ktorého pôvodcom sú blízke gastro-prevádzky alebo deti, ktoré vyskakovali na Hliadku pri čistení odpadu v garážovom mestečku na Zátiší, či rôzne pozostatky zvierat po poľovníkoch.

Bariéry v meste

Bratislava spolu s ďalšími slovenskými mestami zápasí s dedičstvom socialistického urbanizmu, ktorý            so sebou priniesol ohradenie verejných priestorov. Pozostatky obdobia architektúry si môžeme všimnúť oddeľovaním ciest od chodníkov pomocou obrubníkov. Týkalo sa to najmä priechodov pre chodcov, ktoré denne využívajú aj cyklisti, zdravotne postihnutí obyvatelia, rodičia s kočíkmi a ďalší inak pohybovo obmedzení užívatelia verejného priestoru. Hliadka sa preto usiluje upozorniť na túto problematiku jednoducho a prakticky prostredníctvom „zeleného asfaltu“. Ide o živičnú hmotu, ktorá sa aplikuje na kritické obrubníky, cyklotrasy či deravé chodníky, a to na základe podnetov od obyvateľov mesta.

Vizuálny smog

Čiže verejné priestory presýtené reklamou – Bratislava touto diagnózou trpí viac ako dosť. Vzhľad našich kľúčových dopravných tepien či námestí je toho dôkazom. Dlhé rady bilboardov, do výšky sa tiahnuce megaboardy, blikajúce city-lighty, pololegálne plotre na plotoch a aj z trávy číhajúce reklamné tabule útočia       na naše zmysly pri každom kroku.

V rámci zákona sa členovia okrem fyzickej čistoty ulíc začali zaoberať aj vizuálnym smogom a pomáhajú odstrániť znečistenie spôsobené nekontrolovanou a prevažne ilegálnou inzerciou v hlavnom meste. Zelená hliadka prispieva k obmedzeniu celkového počtu nelegálnych reklamných plôch, čím vytvára priestor    pre zeleň a život na ulici.

Na túto problematiku upozorňujú prostredníctvom kampaní zameraných na určitý druh reklamy. Napríklad úspešná kampaň proti reklamným plotrom. Postupne chcú odhaliť spôsob rozmiestňovania všetkých druhov reklamy. Obyvateľom mesta chcú ukázať, ako sa privatizuje náš spoločný priestor a aké výhody či nevýhody nám ako občanom z tohto plynú.

Problém je len ten, že relatívne vysoké množstvo ľudí je ochotné prihadzovať odpadky či už na znečistené trávniky, alebo na už založené čierne skládky.

Ľudia a samosprávy mesta znečistenie ignorujú

Ďalšou väčšou prekážkou je chýbajúci vzťah obyvateľov k svojmu mestu. Drvivá väčšina problémov riešených Hliadkou vyplýva z arogancie, ignorantstva či nezáujmu obyvateľov. Autami rozjazdené trávniky, čierne skládky, či zanedbaný mobiliár má svojho pôvodcu či páchateľa. Tým je buď nezodpovedný obyvateľ, alebo úradník, ktorý si nerobí svoju prácu: „Nemyslím si, že by občania nášho štátu mali nejakú genetickú predispozíciu               na vytváranie čiernych skládok. Myslím, že väčšina z nás má rada prírodu. Problém je len ten, že relatívne vysoké množstvo ľudí je ochotné prihadzovať odpadky či už na znečistené trávniky, alebo na už založené čierne skládky.“ 

Zároveň nám naša krajina nedáva veľa (najmä) finančných odmien za to, že sa správame zodpovedne. Ak doma separujeme, tak platíme za odpad rovnako ako tí, čo hádžu všetko do jedného koša. Ak sa chce človek zbaviť odpadu v spaľovni a nie na skládke, tak platí pomaly dvojnásobok. Stále sa akosi nedarí začať so zálohovaním plechoviek či plastových fliaš: „Aj preto si myslím, že ak by Švédi či Rakúšania žili na Slovensku, tak by sa správali rovnako ako my,“ dodáva Matúš.

Avšak, za najväčšiu prekážku považuje Matúš nezáujem samospráv o Zelenú hliadku všeobecne, ale najmä          o obyvateľky či obyvateľov, ktorí sa na Hliadku obracajú s podnetmi: „Paradoxne sa nám ukázalo, že hliadok treba z roka na rok čoraz viac, lebo samosprávy a najmä ich vedenie si šľape vo svojich koľajách.“

Je mi veľmi ľúto, keď vidím, že ľudia bez auta v tomto meste nemajú nikoho, kto by sa ich zastal.

Vonkajšia reklama, stav našej zelene či parkovacia politika je len zopár tém, ktoré boli odložené do zásuvky a radšej sa v Bratislave politici venujú asfaltovaniu, organizovaniu programu pre seniorov či nakupovaniu rôznych vozidiel.

Pri vykonávaní svojej činnosti sa Zelená hliadka dostáva často do rôznych situácií, akými sú nepochopenie tejto situácie, respektíve neochota akceptovať zmenu: „Najbesnejšie to býva pri parkovaní. Neverili by ste, koľko motoristov má v Bratislave svoje obľúbené trávniky či priechody pre chodcov, kde nie že chcú, ale podľa ich slov musia parkovať. Je mi veľmi ľúto, keď vidím, že ľudia bez auta v tomto meste nemajú nikoho, kto by sa ich zastal,“ spomína Matúš. Policajti obhajujú viac motoristov porušujúcich zákon a samosprávy sa tejto témy boja: „Snažíme sa preto pomôcť aspoň na tých najvypuklejších prípadoch, ako napríklad na Jarošovej, kde sa zelený pás pri ceste časom zmenil na blatový pás a slúžil miestnym zamestnancom ako výjazd z chodníka na cestu i naopak.“ Dnes sú tam účka Zelenej hliadky, ktoré bránia v ničení zelene a pás sa pomaly spamätal. Autá tam však parkujú naďalej a             zo širokého chodníka je jednosmerka s pruhom, kde sa parkuje.

Intenzívne diskusie má Hliadka tiež pri téme zábradlí, ktoré začali experimentálne maľovať tmavosivou farbou používanou v Prahe: „Dozvedeli sme sa o množstve funkcií, ktoré akoby červeno-biele zábradlie má. Naše argumenty, že červeno-biele zábradlia sú len Česko-slovensko-poľský unikát, však nejak neboli vypočuté. Najviac ma však asi zaskočil názor, že červeno-biele zábradlie je akýmsi vyjadrením erbu Bratislavy či súčasťou jej identity. Osobne si myslím, že v Bratislave sa vieme turistom pochváliť podstatne zaujímavejšími vecami ako červeno-bielymi zábradliami,“ argumentuje Matúš.

Ako si dokáže organizácia zarobiť na svoje projekty?

V roku 2013, konkrétne 20. septembra, vzniká občianske združenie Why Not?, ktoré formálne zastrešuje aktivity Zelenej hliadky, vzdelávacieho a mapovacieho portálu. Aktivity samotnej Hliadky sa vďaka formalizovanej spolupráci s Why Not? môžu stať súčasťou projektov, ktoré pomôžu ďalej šíriť myšlienky a prípadne sa stať ďalším zdrojom finančných prostriedkov: „Združenie sa mohlo volať aj Zelená hliadka, ale kvôli ponechaniu nezávislosti pre Hliadku a jej súčasné fungovanie sme si vybrali iný názov. Hliadka tak zostáva samostatná a združenie Why Not? bude slúžiť na realizáciu aktivít, na ktoré neformálnosť Hliadky nestačí,“ píše Matúš v článku pre blog SME. 

Avšak, činnosť Zelenej hliadky stojí nemalé peniaze:  „Využívame dva zdroje, a to crowdfunding prostredníctvom portálu Darujme.sk. Ten umožňuje komukoľvek prispieť na našu činnosť 5, 10 či 15-timi eurami. Bez akejkoľvek reklamy takto získavame približne 300 eur mesačne,“ spomína Matúš. Okrem toho sa každoročne zapájajú do mechanizmu asignácie daní z príjmu. Vďaka im poukázaným daniam napríklad v roku 2015 získali až 26 000 eur. Vďaka tejto finančnej podpore nie sú odkázaní na rôzne grantové schémy a môžu sa venovať aktivitám, ktoré považujú za potrebné.

Dôležitým motorom sú ľudia, ktorým záleží na našom meste či na prostredí, v ktorom žijeme. 

Budúcnosť

Vzhľadom na rozhodnutie Matúša Čupku kandidovať na starostu mestskej časti Nové Mesto v najbližších voľbách sa jeho čas strávený v Hliadke pomaly kráti. „Jednoducho mi už došla trpezlivosť s našimi kompetentnými, ktorým môžeme dokolečka omieľať, čo je potrebné zmeniť, ale ich to akoby nezaujímalo. Preto nechcem čakať ďalšie desaťročie, kým im napadne to, čo vieme my už teraz,“ dodáva Matúš.

Nastalo veľa situácii, kedy to Matúš mal chuť celé zabaliť. Efektívne mu v tom však bránila a bráni zodpovednosť voči všetkým, ktorí v Zelenú hliadku uverili a pomohli svojím časom, peniazmi či zdieľaním a šírením príbehu: „Nemôžem si preto dovoliť, aby to len tak skončilo, lebo sa mi nechce. Dôležitým motorom sú tiež ľudia, ktorým záleží na našom meste či na prostredí, v ktorom žijeme. Každý rok stretávam stále ďalšie Bratislavčanky či Bratislavčanov, ktorí chcú niečo pre naše mesto spraviť.“

Zelená hliadka je vďačná za každý ochotný pár rúk a záujemcov si nevyberá. Stačí prísť v športovejšom oblečení a s dobrou náladou. Momentálne je v tvrdom jadre 106 členov. Sú to všetko ľudia, ktorí v určitej fáze intenzívne pomáhali a zanechali tak svoju stopu na zatiaľ krátkych dejinách Zelenej hliadky: „Priemerná účasť na našich akciách sa však pohybuje na úrovni 12 dobrovoľníčiek a dobrovoľníkov. Som jediným zamestnancom nášho OZ-tka a mám minimálnu mzdu vo výške 349 eur mesačne financovanú z príspevkov. Ostatní sú plnohodnotní dobrovoľníci,“ konštatuje Matúš.

Tento rok je prioritou zvládnuť presun zodpovednosti na nového vedúceho Hliadky. „Postupne by som chcel znižovať svoje aktivity v Hliadke a viac sa venovať kampaňovaniu. Podarilo sa mi však nájsť veľmi schopného nástupcu, a ten po mne preberie zodpovednosť. Som presvedčený, že táto zmena Hliadke pomôže a bude ešte lepšia ako doteraz. Tomu bude podriadený môj rok 2018.“ 

Boj za životné prostredie nie je ľahký, preto ďakujeme Matúšovi Čupkovi za jeho pevnú vôľu a motiváciu. Matúšov príbeh môžete sledovať tu. Zároveň prajeme Zelenej hliadke veľa úspechov v nasledujúcich obdobiach. Ak vás článok o Zelenej hliadke zaujal, môžete ju sledovať aj na facebooku.