Psychologička Andrea Baranovská: Určitá hladina stresu je pre nás veľmi motivujúca a potrebná, pretože sa vieme vybičovať do lepších výkonov

V poslednom čase má čoraz viac študentov problém so stresom, a to hlavne pred skúškou. Práve preto sme sa rozhodli osloviť  psychologičku doktorku Andreu Baranovskú, ktorá nám odpovedala na pár otázok ohľadom stresu. Čo to vlastne je, ako sa prejavuje, aké môže mať následky, ale hlavne ako sa s ním vyrovnať.

Čo je to stres a ako ho vnímate vy? Môže mať stres negatívne účinky na naše zdravie? 

Podľa viacerých autorov vrátane Hansa Selye, ktorý definoval stres niekedy začiatkom minulého storočia, ide najmä o nešpecifickú odpoveď organizmu na záťažový stav, to znamená, že každý organizmus, či už je to človek, alebo zviera, na meniace sa podmienky, teda na akúkoľvek zmenu, reaguje určitou protizmenou. Akcia vyvoláva reakciu. Keď na nás určité situácie kladú vyššie nároky, máme potrebu sa prispôsobiť, takže to, čo vyvíjame ako reakciu na takéto zmeny, je stres.

Stres sa prejavuje na úrovni emocionálnej, telesnej a psychickej. Môže mať negatívne účinky na naše zdravie. Keď hovoríme o strese, je veľmi dôležité  posudzovať určitú mieru stresu, pretože pre nás ako ľudí je stres potrebný. Bez stresu by sme nedokázali žiť.

Už Selye definoval 3 základné štádiá stresu a dá sa povedať, že pokiaľ nemáme stres, alebo ho máme veľmi málo, je to desná pohoda. Napríklad, študent má skúšku o dva týždne, no začne sa učiť? Asi nie. Možno má už pripravené papiere a pozrie si to, ale predsa len sú to ešte dva týždne. Človek má čas, ale keď je už termín skúšky bližšie a bližšie,  začína cítiť nepokoj a hovorí si, že by bolo dobré niečo začať robiť.  A zrazu sa to priblíži. Skúška je už o 2 dni! Človek sa akoby  naštartoval a vie, že už potrebuje sedieť nad knihou, takže vlastne nemá žiadnu potrebu odbiehať alebo sa rozptyľovať niečím iným.

Stres a určitá hladina stresu je pre nás veľmi motivujúca a potrebná, pretože sa vieme vybičovať do lepších výkonov a  vieme sa lepšie sústrediť. Problém nastáva vtedy, ak takýto stres trvá dlhodobo. Človek začína čerpať zo zásob, z ktorých by nemal. Začína zvoniť výstražný zvonček, ktorý nám hovorí, že už sme príliš unavení, vynecháva nám pamäť, nedokážeme sa sústrediť – je to už hranica, kde sa to môže zlomiť, a vtedy prichádzame  do „vyhorenia“ – jednoducho už nevládzeme, skončili sme.

Podľa rebríčka je najvyšším negatívnym stresom úmrtie blízkej osoby. Takáto udalosť pôsobí príliš negatívne na náš organizmus.

Stres samotný rozdeľujeme na tzv. eustres a distres, v preklade pozitívny a negatívny. Bez ohľadu na to, aká je to udalosť, stále v nás vyvodzuje určitú reakciu, ktorou reagujeme na čokoľvek. Pozitívnym stresom môže byť napríklad príprava na prvé rande: očakávania, motýliky v brušku, pozitívna nervozita, človek si napríklad skúša  šaty – jedny, druhé, tretie, štvrté. Podľa rebríčka je najvyšším negatívnym stresom úmrtie blízkej osoby. Takáto udalosť pôsobí príliš negatívne na náš organizmus.

Ako sa najčastejšie u ľudí prejavuje stres?

Stres sa prejavuje hlavne v troch oblastiach, a to v emocionálnej, psychickej a fyzickej. Po fyzickej stránke sú znakmi napríklad bolesť hlavy, migréna, znížená imunita, únava, nespavosť, respektíve človek nemôže zaspať, zaspí a zobúdza sa unavený alebo s poruchou pamäte. Mnohokrát sa stáva, že človek zabudne. Napríklad si pri zvýšenej miere stresu naplánuje 2-3 schôdzky na jeden termín. Pri vysokej miere stresu človek začína byť viac chorý. Typickým príkladom je chrípka – normálne by ju prekonal, ale keďže žije v stresujúcej situácii, nedokáže odraziť  baktérie.

Dlhodobý stres sa môže prejavovať psychosomatickými problémami, akými sú infarkt, žalúdočné vredy, astma, alergie alebo aj určité druhy rakoviny môžu byť vyvolané stresom. Po emocionálnej stránke to môže byť napríklad oploštenosť, čo znamená, že človek sa uzatvára do seba, nevie vyjadrovať svoje pocity, city, názory a má pocit, že niekoho zaťažuje, nechce sa stretávať s inými ľuďmi – snaží sa obmedzovať svoj sociálny život.

Vyrovnávať sa so stresom nám pomáhajú hlavne priatelia, rodina a známi. Keď s nimi človek komunikuje, jeho bremeno sa rozloží. Bohužiaľ, pri dlhodobom strese má človek pocit, že sa s nimi nemôže stretnúť, lebo je to na úkor niečoho, napríklad práce. Namiesto toho, aby si išiel oddýchnuť, stále pracuje a miera stresu sa zvyšuje.

Dôležité je nenechávať si všetko na poslednú chvíľu. Hlavne u študentov je dôležité stanoviť time management, teda ľudia si musia uvedomiť, ako si majú zariadiť svoj čas. Človek si myslí, že sa učí, ale keď mu pípajú správy alebo si len ide niečo vyhľadať a sedí pri počítači 5-6 hodín, je to strata drahocenného času. Dôležité je aj  striedanie činností. Musíme si naplánovať aj oddychovú stránku, pretože potrebujeme načerpať energiu a silu na to, aby sme potom mohli podávať výkon.

Existujú na stres aj rôzne tabletky alebo čaje. Myslíte si, že to funguje?

Pri čajoch si v prvom rade musí človek uvedomiť jednu vec; v prvom rade musí spomaliť, sadnúť si, pripraviť si ho, vychutnať  a  vytvoriť priestor pre seba, pretože ak si človek urobí ten čaj spôsobom, že si nechá zovrieť vodu, namočí si vrecúško a pri počítači robí svoju prácu,  tak čaj nezaberie. Pokiaľ sa človek nesústredí na určitú činnosť, ktorú vykonáva, nič nezaberie – napríklad existujú aj rôzne relaxácie a cvičenia, ale ak tomu nevenje pozornosť, nemá to zmysel. Všetko má svoje účinky, ale musí sa to vykonávať s tým zámerom, s akým sa to vykonávať má – idem si oddýchnuť, idem zrelaxovať.

Čo sa týka tabletiek, tak áno, existujú tabletky, ktoré sú na kofeínovej báze. Dokážu zrýchliť procesy v organizme, človek dlhšie ostane hore, ale nepomáha to, skôr naopak. Vyčerpáva to oveľa viac, pretože keď vyprchá látka,  organizmus bude ešte viac unavený a ešte viac vystresovaný. Všetky tieto umelé veci sú nakoniec tými, ktoré ponoria náš organizmus do väčšieho stresu. Tabletky a bylinky sú hodné ako placebo, to znamená, že ak človek má potrebu to brať a myslí si, že mu to pomôže, tak sa mýli.

Je počet pacientov, ktorí vás navštívia, vysoký, ak ide o stres?

Mojím pozorovaním som zistila, že študenti málokedy idú prevenčne riešiť svoje problémy. Často chodia až  vtedy, keď je neskoro. Potom je veľmi ťažké odlíšiť stres od iných problémov, pretože stres v jednej oblasti sa prenáša do druhej, tretej, štvrtej. Napríklad keď máte problémy v rodine alebo partnerstve, prejaví sa to na škole alebo v učení. Je veľmi ťažké povedať, že tento študent ide len s týmto problémom a tento len s týmto, pretože nikdy to nie je len jediná vec. Naša psychika nefunguje oddelene, ako napríklad keď ma bolí ruka, tak ma bolí len ruka – takto nie.

Stres v jednej oblasti sa prenáša do druhej, tretej, štvrtej. Napríklad keď máte problémy v rodine alebo partnerstve, prejaví  sa to na škole alebo v učení.

V súčasnosti koluje fáma, že ľudia stresujú viac, ako sa stresovali v minulosti. Myslíte si, že je to       pravda alebo sme len stres preniesli na rozličné veci?

Myslím si, že v súčasnosti je doba rýchlejšia, lebo potrebujeme za kratšiu dobu stihnúť oveľa viac vecí. Keďže deň má, bohužiaľ, stále len 24 hodín, skutočne je toho oveľa viac. Problém je možno skôr v dôležitosti, pretože ľudia zabudli, čo je dôležité a  čo je menej dôležité – čo by malo byť spravené ako prvé, druhé, tretie. Ak si nevieme rozdeliť dôležitosť a všetko považujeme za rovnako dôležité, tak stres narastá oveľa rýchlejšie, a tým pádom aj odpoveď organizmu je oveľa intenzívnejšia. Dôležité je, aby si ľudia uvedomili, koľko môžu alebo kam až môžu. Od nikoho sa predsa nevyžaduje, aby bol perfektný v každej oblasti svojho života.

Ako sa vyhnúť stresu a čo je podľa vás jeho najlepší odbúravač?

To záleží od každého jedného človeka, pretože tak, ako sme každý individuálny a jedinečný, tak sa aj zbavujeme stresu. Pre jedného to môže byť napríklad jóga, pre druhého zumba a pre ďalšieho beh, alebo jednoducho to, že si ľahne do vane s penou a relaxuje. Každý jeden z nás si musí nájsť svoj spôsob, ako zrelaxovať a akým spôsobom odbúrať stres. Neexistuje jediný recept, to nie. Pomáha hlavne veľa pohybu, čerstvý vzduch, pretože dýchanie odbúrava negatívne a škodlivé látky, najmä antistresové dýchanie, ktoré predstavuje dýchanie zhlboka.

Počas skúškového je každý študent v strese kvôli nejakej skúške, ako sa tomu vyhnúť?

Dôležité je pravidelne sa učiť, pretože keď sa učíme nárazovo, tak sme síce schopní absorbovať veľké množstvo informácií, dokážeme sa ich naučiť, ale, bohužiaľ, veľmi rýchlo sa pamäťové stopy rozpadávajú. Tým pádom študenti nemôžu použiť tie isté informácie v inej oblasti, pretože už to tam nie je, respektíve je to len ako niečo zahmlené, a potom sa stáva, že sa študenti učia jednu vec aj tri- až štyrikrát. Napríklad v rámci predmetu všeobecná psychológia sa mená buď opakujú, alebo sa len iným spôsobom vymieňajú informácie. Keď sa študenti naozaj dobre a kvalitne naučia určité učivo, už potom len vyťahujú svoje vedomosti a aplikujú ich do iných oblastí. Tým pádom sa zrýchľuje a skvalitňuje učenie.

Už keď sedí v lavici študent tesne pred skúškou a je pod veľkým stresom, sú na to nejaké rýchle techniky, ako sa upokojiť?

Dýchanie. Veľmi dôležité je antistresové dýchanie – sústrediť sa, nadýchnuť sa až do brucha, zadržať dych a vydýchnuť dvakrát až trikrát, potom stres pomaly ustúpi a človek je schopný rozmýšľať. Tréma či panika, ktorú máme pred skúškou, je o tom, že sa zúži dych, človek rýchlejšie dýcha, prekysličuje sa organizmus, a tým pádom sa zvyšuje tep. Pred skúškou je dôležitý aj pozitívny prístup, ktorý ale nefunguje bez učenia.