Jesenný semester som trávila na pláži obklopená knihami a frappé
Slovenka Lucia sa rozhodla študovať v zahraničí. V tomto rozhovore sa zdôverila so svojím príbehom, ktorý prežila na Cypre. Porozprávala prečo sa rozhodla odísť do zahraničia, a prečo, napriek skvelým kariérnym ponukám, sa napokon vrátila domov.
V akých krajinách ste študovali? Aké sú podmienky prijatia na univerzitách v týchto krajinách?
Študovala som na Cypre a v Španielsku. Neskôr som pracovala na univerzite v Anglicku, na marketingovom oddelení.
Podmienky pre prijatie na zahraničnú školu sa líšia. Niekde stačí vynikajúci študijný priemer na strednej škole a ovládať anglický jazyk. Jazykové znalosti si školy overujú testami TOEFL alebo ESL. Niektoré univerzity vyžadujú aj matematické testy ako GMAT alebo SAT. Keďže som na strednej škole bola vyznamenaná, dostala som „štartovné“ štipendium vo výške 50% zo školného. Avšak, za každý semester som musela dosiahnuť priemerné hodnotenie GPA viac ako 3,6, čo je na Slovensku adekvátne priemeru známok vyššiemu než B+. Inak by som o štipendium prišla…
Zažili ste na začiatku svojho štúdia nejaký kultúrny šok?
Ani nie, pretože ešte doma som mala niekoľko spolužiakov a učiteľov zo zahraničia. V osemnástich som naviac strávila leto v Amerike, neskôr som odišla na Cyprus. Niečo ako kultúrny šok prišiel neskôr – pomaly a postupne.
Najskôr ma zaskočilo obrovské sebavedomie cyperských študentov. Na každom predmete sme museli vypracovať projekt a potom ho prezentovať pred kolektívom. Cyperčania, hoci neboli nejako veľmi pripravení, a ich angličtina mala citeľný cyperský prízvuk, vystupovali veľmi sebavedome, akoby boli pojedli všetku múdrosť sveta.
Nechápala som, keď cyperskí študenti bežne prichádzali na prednášky aj pol hodinu po jej začiatku. Často to potom vyzeralo ako deň otvorených dverí. Prichádzajúci oneskorenec mal v ruke frappé (grécka káva) a prednášajúceho pozdravil iba ledabolým kývnutím hlavy. Tieto miestne zvyklosti niektorí vyučujúci akceptovali, iní však nie. Preto dochádzalo aj k ultimátam – meškať sa smelo najviac desať minút, potom už študent nesmel na prednášku.
Kultúrnym šokom bolo, keď sa pri prednáške „pozabudlo“ na angličtinu a vyučovanie prešlo na gréčtinu. Vtedy som sa cítila ako úplný „outsider“. Našťastie, stávalo sa to málokedy. Učitelia, najmä grécki, boli mimoriadne opatrní na to, aby nereagovali na otázky študentov v gréčtine. Vyučovací jazyk bol anglický. Veľmi striktne sa to muselo dodržiavať. Napriek tomu sa občas stalo, že učiteľ zopakoval učebnú látku v gréčtine. Voči zahraničným študentom to nebolo korektné.
Aké boli vaše začiatky v štúdiu a pri pobyte v zahraničí?
Prišla som na Cyprus o rok skôr, než som začala študovať. Našla som si stabilnú prácu, našetrila zopár libier a kúpila auto. Bez auta sa totiž nedalo existovať. Pracovala som v jednom meste a univerzita bola v inom, vzdialenejšom meste. Nebolo jednoduché skombinovať prácu na plný úväzok s denným štúdiom. A pritom si udržať prospechové štipendium, ktoré bolo pre mňa, z hľadiska schopnosti študovať, doslova existenčné. Niekedy som spávala len štyri hodiny, alebo ležala na pláži zasypaná knihami a s pohárom frappé. Dnes sa sama čudujem, kde som brala toľkú energiu. Asi to bolo slnkom, morom a – najmä tým, že ma škola veľmi bavila.
Prečo ste sa rozhodli odísť zo Slovenska a študovať v zahraničí?
Pôvodne som odišla len na brigádu, privyrobiť si; vôbec som netušila, že tam zostanem celých päť rokov. Študovať v zahraničí som však túžila odmalička. A osud to zariadil.
Začala som na zahraničnej vysokej škole, pôsobiacej na Slovensku, kde som sa naučila po anglicky. Po dvoch rokoch som odišla na Cyprus, stretla som tam priateľa, a keďže on už na Cypre študoval, urýchlilo to moje rozhodnutie zostať tam a vyštudovať.
Ako sú vybavené školy na Cypre a v Španielsku?
Nadštandardne. Celá univerzita je v jednom areáli, tzv. campuse. Prídete do školy a všetko máte po ruke. Napríklad v Madride sme mali aj posilňovňu, päť tenisových kurtov, atletickú dráhu, krytý aj vonkajší bazén, dve jazerá, park, dve reštaurácie, knižnicu, televízne štúdio a iné vybavenie. Asi všetko, čo treba ku komfortnému štúdiu a životu.
Mohli sme si dokonca prihriať vlastné jedlo, na každom poschodí bola mikrovlnka, príbor i servítky.
Ku štúdiu, napríklad k predmetu „žurnalistická fotografia“, mal každý bezplatne k dispozícii profesionálny fotoaparát s príslušenstvom; v počítačových laboratóriách boli najnovšie grafické programy i počítače; televízne štúdio i školské rádio boli vernými kópiami reálnych štúdií s najnovšími technológiami.
Skúste bližšie predstaviť štúdium marketingu na zahraničnej univerzite.
Štúdium tvoria štyri moduly. General Education Requirements (všeobecné znalosti), kde sú predmety ako verejné vystupovanie, rétorika, sociológia, psychológia, politológia, anglická komunikácia. Ďalší modul je Business Core Requirements (obchodné znalosti), ktorý obsahuje predmety ako makroekonomika, mikroekonomika, obchodné právo, finančné a manažérske účtovníctvo, matematika, štatistika, manažment, inovatívne podnikanie a obchodovanie. Tretím modulom je modul Major Requirements, čo je vlastne špecializácia, pre ktorú sa študent rozhodne. V mojom prípade išlo o marketing a predmety: priamy marketing, marketingový výskum, reklama, marketingový manažment, on line marketing, správanie zákazníka atď. Štvrtý modul tvoria voliteľné predmety zo špecializácie, napríklad písanie pre masmédiá, medzikultúrna komunikácia, stáž, nezávislá štúdia v marketingu, plánovanie reklamného priestoru pre masmédiá, atď.
„Aby si študent ľahšie našiel prácu po skončení štúdia, musí na svojom CV pracovať už počas štúdia. Zapájať sa do rôznych mimoškolských aktivít, hľadať absolventskú prax, poprípade stáže popri štúdiu.“
Majú absolventi do budúcnosti zaistenú prácu?
Nikto nemá vopred nič isté. Úlohou školy je študenta pripraviť, aby sa vedel presadiť. Všetko ostatné je na ňom samotnom – musí chcieť, musí na sebe pracovať a ešte počas štúdia formovať svoj profil, svoje curriculum vitae. Musí sa zapájať do mimoškolských aktivít, vyhľadávať príležitosti na prax, či stáže popri štúdiu. Potom si oveľa ľahšie nájde prácu. Zdá sa mi, že v zahraničí je to ľahšie. Vďaka rôznym programom, ktoré podporujú stáže v príslušnom študijnom odbore a umožňujú, aby si študenti aj privyrobili.
V čom spočívajú najväčšie rozdiely medzi univerzitami na Cypre, v Španielsku a na Slovensku?
Univerzity na Cypre a v Španielsku sú veľmi podobné. Najväčší rozdiel medzi našimi a zahraničnými školami je v spôsobe štúdia. Študent je viac samostatný a flexibilnejší ako u nás. Sám si rozvrhne svoj študijný plán a vyberie si vyučujúceho.
Na začiatku každý dostane ponuku všetkých predmetov na univerzite a zadanie, čo z nich musí počas štvorročného štúdia absolvovať. Vyberie si predmety, a študijný plán si zostaví tak, aby splnil podmienky k absolvovaniu štúdia. Zaujímavá je možnosť vymeniť vyučujúceho – na každý predmet sú vždy najmenej dvaja. Ak mi niektorý z nich nevyhovoval, mala som tri týždne na to, aby som si zvolila iného. Okrem toho má každý študent vlastného akademického poradcu, ktorý zverenému študentovi schvaľuje jeho rozvrh. Až po schválení poradcom sme si mohli predmety s definitívnou platnosťou zaregistrovať na študijnom oddelení.
V praxi takýto systém vyzerá tak, že študent nemá svoju stálu študijnú skupinu. Na každom predmete sa stretáva s inými spolužiakmi, napríklad na politológii som študovala so spolužiakmi, čo sa špecializovali na medzinárodné vzťahy, alebo na sociológiu, či dizajn alebo anglický jazyk. Páčil sa mi tento systém. Získala som veľa kamarátov, vytvorila si vzťahy s rôznorodými ľuďmi a postupne spoznala prakticky celú univerzitu.
Aj hodnotenie je iné ako u nás. Známkovalo sa percentami. Napríklad 10% za aktivitu na vyučovaní a za dochádzku, 25% za projekt, 25% za midterm (vedomostný test v strede semestra) a 40% za final test (test na konci semestra). Percentuálne prerozdelenie sa mení v závislosti od vyučujúceho, ale viac-menej sa zhodovalo.
„Stalo sa, že vyhodili zopár študentov v štvrtom ročníku za plagiátorstvo a do školy sa už nemohli vrátiť. V tomto prípade to je premárnený čas a peniaze, keďže školné je veľmi drahé.“
Ako sa rieši problém plagiátorstva v školách na Cypre a v Španielsku?
Plagiátorstvo sa berie veľmi vážne. Nesmiete opísať ani vetu, všetko musí byť vlastné. Študent si musí naštudovať danú problematiku, vytvoriť si na ňu vlastný názor, podporiť ho faktami a argumentmi, a cudzie myšlienky musíte označiť ako citáty. Ak sa zistí plagiátorstvo, škola vás môže účinne potrestať. Prerušiť na rok štúdium, v horšom prípade vylúčiť zo školy. Len málokto sa odváži k takému riziku a hanbe. Zažila som, že zopár študentov za plagiátorstvo vyhodili aj vo štvrtom ročníku, a do školy sa už nemohli vrátiť. Je to premárnený čas a peniaze.
Ak by ste mali opäť možnosť študovať, nelákalo by vás vyskúšať aj iný odbor, než marketing?
Určite áno. Lákalo ma štúdium sociológie, politológie alebo fotografie. Ak by som sa rozhodla študovať ďalej, tak iba sociológiu. Mala som k nej vzťah, študovala som ju v rámci jedného modulu a dosiahla som aj isté ocenenie od vyučujúcich.
Štúdium v zahraničí je vždy prínosom, viac som na túto tému hovorila pre eduworld.sk.
Študovali ste na Cypre, v Španielsku a pracovali na univerzite v Anglicku. Ktorá krajina vám najviac imponovala v oblasti školstva?
Každá krajina a jej školstvo je zaujímavé niečím iným. Španielsko sa viac orientuje na vytváranie vlastného názoru a presadzovanie vlastných myšlienok. Anglicko zase ponúkalo veľa príležitostí na odborné stáže. Funguje u nich „Gab Year“, čo znamená, že študenti musia v polovici štúdium prerušiť a na rok odísť pracovať v odbore, ktorý študujú.
Cyprus bol akoby mix medzi Španielskom a Anglickom.
Je dôležitá pre univerzitný život aj mimoškolská činnosť? Angažovali ste sa v nejakej?
Mimoškolská činnosť je dôležitá skúsenosť a prezentácia v rámci CV. Niektorí študenti, najmä zo sociálne slabších rodín, využívali mimoškolské aktivity, aby si privyrobili. Pracovali v knižnici, pomáhali pri výskumoch, asistovali profesorom, a za všetko dostávali riadnu mzdu. Mala som svoju prácu, ale angažovala som sa aj pre školu, lebo som vedela, že to bude prínos pre moju budúcu kariéru. Pôsobila som v univerzitnom časopise, v PR tíme a v študentskej rade, do ktorej sa dostali len desiati študenti z celej univerzity. Bola som v nej jediná zahraničná študentka. Často sa zabúdalo na angličtinu, debata sa zvrtla na grécku hatlaninu a do nej zaznievali tie moje anglické výkriky s úmyslom presadiť si svoje a prekriča „hašterivé babky na trhu“. Gréci sú veľmi náruživí, keď diskutujú, vyzerá to, akoby sa hádali tetky na trhu. Niekedy sa na to ťažko zvyká.
Aký najväčší prínos vám dalo štúdium v zahraničí, okrem aktívnej angličtiny?
Škola ma naučila veľa. Otvorila sa mi cesta k nespočetným príležitostiam. Mohla som ísť na stáž alebo pokračovať v štúdiu kdekoľvek by sa mi zažiadalo. Ohromne si cením, že som získala nespočetné množstvo kamarátov po celom svete.
Spoznávali ste kultúru ľudí a krajiny iných národov. Mali záujem aj oni spoznať Slovensko, keď ste im povedali odkiaľ pochádzate?
Jasne, mali! Zopár kamarátov ma už navštívilo doma na Slovensku. A tak dejiny Trenčianskeho hradu a Bojnického zámku poznám už naspamäť…
S akými prekážkami sa stretáva mladý človek, keď sa rozhodne ísť študovať do zahraničia?
Na začiatku je to určite jazyková bariéra, a najmä kultúrny šok. Po čase sa to dá zvládnuť, človek sa zakrátko začne cítiť takmer ako doma.
„Hneď po škole sa mi otvorili dvere a mohla som ísť na platenú stáž do Japonska, Číny, Hong Kongu , Austrálie alebo do ktorejkoľvek európskej krajiny.“
Chceli ste sa vrátiť po škole späť na Slovensko?
Ani mi to nenapadlo. Hneď po škole sa mi otvorili dvere a mohla som ísť na platenú stáž do Japonska, Číny, Hong Kongu , Austrálie alebo do ktorejkoľvek európskej krajiny. Mala som skutočne široký výber. Prišla však láska, ktorá zmenila môj osud. Stála som pred voľbou – kariéra v zahraničí alebo rodinné šťastie. Vrátila som sa domov…
Medzičasom sme si s manželom ešte odskočili na rok do Anglicka, kde som pracovala na univerzite. No nedávno sme sa už nadobro usadili na Slovensku…
Pravdepodobne vás mnoho ľudí odrádzalo od štúdia v zahraničí. Uvažujete niekedy nad tým, ako by sa odvíjal váš život, keby ste ich poslúchli?
Niekedy sa nad tým zamýšľam. Viem, že tak či onak, napokon by som do zahraničia študovať odišla. Možno však nie na Cyprus.
Súvisiace príspevky
Reklama
Reklama
Najčítanejšie posledných 7 dní
- Pyramídy v Bosne – šokujúca skutočnosť alebo špinavý biznis? by Zuzana Točená
- 15 tipov na návštevu opustených budov pre začínajúcich urbexerov by Martin Macko
- Kam v Bratislave? Tu je 10 podnikov, ktoré sa oplatí navštíviť by Andrea Tomašovitsová
- Ktorí futbalisti sú najlepší na svete? Predstavujeme vám TOP 10 osobností by Martin Horváth
- Nebaví ťa odbor, ktorý študuješ? Nezúfaj, môžeš prestúpiť by Nikoleta Kresáňová
Sleduj nás