Docent Milan Ftáčnik je predovšetkým učiteľ, ale matematiku vie využiť aj v situáciách, v ktorých sa ocitol ako politik. Mohol sa stať hercom, ale štúdium teoretickej kybernetiky, dnešnej informatiky, predurčilo jeho rozmanitú kariéru.



Vyštudovali ste teoretickú kybernetiku. Môžete vysvetliť, čo je podstatou tejto oblasti?

Teoretická kybernetika je dnešná informatika. Vychádzali sme z podstaty, že stroje sa budú učiť počítať a budú vedieť nahradiť ľudské schopnosti. To sme dnes dosiahli a máme výborné výsledky. Teoretická kybernetika bola veda, ktorá ako študijný odbor začínala v roku 1976.

Aký bol váš prvý počítač?

IBM PCXE, krabica skoro na celý stôl. Prvý osobný počítač, ktorý sa dal kúpiť.

Prečo ste sa rozhodli študovať tento odbor? Ovplyvnilo vás nejaké konkrétne dielo, napríklad Čapkova RUR alebo Hviezdne vojny?

Nie, Čapkovu RUR som čítal neskôr, no mal som dobrý vzťah k matematike. Ale priznávam sa, že som ešte absolvoval talentové skúšky na VŠMU, pretože som pôsobil v detskej rozhlasovej dramatickej družine, ale neuspel som. Nemal som však konkrétne motivácie študovať matematiku a informatiku. Kamarát mi raz povedal, aby som šiel na univerzitu, že budem mať veľa voľného času. Neskôr som zistil, že mi vyhovuje teoreticko-praktické štúdium, čím vtedy teoretická kybernetika bola.

Pomohla vám kybernetika počas obdobia, keď ste boli primátorom?

Áno, mal som prezývku „parlamentný počítač“. Matematické základy mi pomohli spočítať si veci, v parlamente totiž musíte mať väčšinu, keď chcete niečo presadiť. Musíte si získať väčšinu poslancov. Matematika prináša racionálny prístup, ktorý sa uplatní v mnohých krokoch.

pôsobí ako predseda Slovenskej informatickej spoločnosti
Milan Ftáčnik pôsobí ako predseda Slovenskej informatickej spoločnosti Foto: Eva Jonisová

Aký je stav teoretickej kybernetiky v súčasnosti na Slovensku?

Dnes tomu hovoríme informatika. Som predsedom Slovenskej informatickej spoločnosti. Slovensko má výborný potenciál, napríklad firma Eset môže inšpirovať ďalších. Informatika má výhodu, že nepotrebujete veľké technické vybavenie, stačí počítač a potrebujete nápad. Informatika má veľký potenciál a Slovensko ho nevyužíva naplno. Iné krajiny sú však podstatne ďalej.

Aký máte názor na oblasť robotizácie spoločnosti?

Bez informatiky by sme nemali roboty. Roboty nám uľahčia prácu. Nemusíme sa však báť, že nás roboty ovládnu. Sú ľudia, ktorí rozmýšľajú nad dopadom objavov v oblasti umelej inteligencie, aké by to malo mať limity a hranice. Verím, že dokážeme nájsť ponuku a dostatok pracovných miest pre tých, ktorých povolanie nahradia roboty.

Čomu sa v súčasnosti v oblasti vedy venujete?

Predmetom môjho záujmu je počítačové videnie a spracovanie obrazu. To znamená, že k tabletu alebo  k telefónu si pripojíte kameru a počítač musí  rozumieť tomu, čo vidí. V súčasnosti učím základy spracovania obrazu a učil som počítačové videnie.

„Verím, že dokážeme nájsť ponuku a dostatok pracovných miest pre tých, ktorých povolanie nahradia roboty.“

Stotožňujete sa s výrokom, že matematika je kráľovnou vied?

Matematika je nástroj, popíše svet v  kvantitatívnej a v kvalitatívnej  podobe, nachádzame ju v mnohých disciplínach ako napr.  sociológia, ale aj lingvistika. Je nástrojom pre všetky vedecké disciplíny.

Je niečo, na čo ste v matematike „narazili“ a doteraz s tým máte problém?

Pre mňa sú to diferenciálne rovnice, nikdy som s nimi reálne nepracoval.

Čo by mal učiteľ urobiť, aby nebola matematika pre študentov strašiakom?

Spôsob, akým učíme matematiku nie je správny a odrádza deti. Zameriavame sa viac na memorovanie, než na praktické veci a pritom porozumenie je kľúčové. Na našej fakulte pôsobil profesor Hejný, ktorý sa snažil byť inovatívny, zrozumiteľný. To je hľadanie, ako to robiť čo najlepšie. Hľadanie, ako deťom podať látku, aby jej rozumeli. Vysvetliť dieťaťu na čo je to dobré, nájsť kľúč k poznaniu. Ukázať krásu vzorcov a výpočtu.

„Je však omnoho viac študentov, ktorým na známkach nezáleží.“

Je matematika a informatika viac výsadou mužov než žien?

Dievčat nemáme veľa, ale vznikla iniciatíva Aj Ty IT, ktorá propaguje informatiku medzi dievčatami. Informatika je riešením pre každého, kto má vzťah k matematike a k informatike. Dievčatá majú predpoklady na informatiku.

Ako by ste spopularizovali matematiku a urobili z nej zaujímavý predmet?

Venujem sa projektu popularizácii vedy a techniky, spôsob podania matematiky by mal byť praktický, aby si deti uvedomili, že matematika je tam, kde by sme ju nečakali. Takisto by som  podporil matematické a informatické olympiády. Je to perspektívna oblasť.

Milan Ftáčnik
„Stále sa cítim ako učiteľ.“ Foto: Eva Jonisová

Aký máte vzťah so študentmi?

Vzťah so študentmi bol komplikovaný v tom, že som učil popri politickej kariére. Bol som učiteľ, ktorý si odskočil do politiky, ale stále sa cítim ako učiteľ. Nemal som však toľko času, koľko študenti potrebovali.

Ak porovnáte seba ako študenta a študenta dnes, aký rozdiel vidíte?

Študenti sú na jednej strane rovnakí a takí sme boli aj my. Keď som bol ja študentom, tak vtedy bol väčší ťah na to, aby sme uspeli, aby sme vyťažili zo štúdia čo najviac. Dnes je to zložitejšie v tom, že študenti sa musia obracať, aby pokryli náklady so štúdiom ako takým. Je to nový fenomén, že študenti hľadajú prácu popri štúdiu. Je tu aj tlak na to, aby študenti mali po škole prax. Je však omnoho viac študentov, ktorým na známkach nezáleží. Treba ich však motivovať, no motiváciu musia mať aj oni a tam ju nenachádzam.

„Akreditácia sa zvrhla na byrokratický proces.“

Čo považujete na najlepšie systémové riešenie počas vášho obdobia na poste ministra školstva?

Snažili sme sa urobiť koncepciu, ako by to malo vyzerať, aké zmeny školstvo potrebuje a na to spraviť zákon. Dodnes sa cituje koncepcia Milénium. Prijali sme nový zákon o vysokých školách, ktorý má európsky rozmer. Koncepcia na základných a stredných školách bola prijatá, ale zákon nebol prijatý. Istý odchádzajúci portugalský minister školstva totiž prirovnal školstvo k zaoceánskej lodi. Za 4 roky sa vám podarí loď otočiť do správneho smeru a už nemáte šancu vidieť, či sa tým smerom aj pohla, na to sú tie štyri roky krátke. Minister odchádza, má iné predstavy, priority, loď sa kymáca.

Ako hodnotíte prácu súčasného ministra školstva Juraja Draxlera?

Nie je mojou úlohou hodnotiť jeho prácu, ale prejavil sa ako praktický človek. Má v sebe potenciál a perspektívu, ale nemôže to ukázať za tak krátke obdobie.

Ako hodnotíte stav akreditácie vysokých škôl?

Komplexná akreditácia mala byť pokusom pozrieť sa na školu raz za 6 rokov z nadhľadového hľadiska, no dnes je to skôr byrokratické cvičenie, ktoré produkuje hory papiera. Dnes to všetci chápu ako prestížnu otázku, že každý musí byť akreditovaný. Nemusí. Akreditácia sa zvrhla na byrokratický proces. Ako máme zabezpečiť kvalitu na vysokých školách? Pozrieť sa do zahraničia, ako sa tam pracuje s kvalitou vysokých škôl. Chýba nám porozumenie, že nemôžu byť všetci špičkoví.

Aké odbory na Slovensku chýbajú a ktorých je prebytok?

Ta túto otázku neviem odpovedať exaktne, pretože nemám k dispozícii čísla. Ak necháme študentov rozhodnúť, idú na humanitné odbory, spoločnosť však reálne cíti, že potrebuje technické odbory. Slovensko bolo technicky orientované. Posilnime šancu študovať na technických školách. Prírodovedné, informatické, technické odbory by sme mali posilňovať a motivovať študentov, aby išli študovať na technické odbory.

doc. RNDr. Milan Ftáčnik, CSc. (59)

Vysokoškolský pedagóg a popredný politik študoval na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v odbore teoretická kybernetika a ukončil ho na Matematicko-fyzikálnej fakulte UK, kde dodnes pôsobí. Získal vedecký titul docent a bol spoluautorom vysokoškolskej učebnice Umelá inteligencia. Je aktívny aj vo verejnom živote, bol ministrom školstva, poslancom v NR SR a primátorom Bratislavy. Je ženatý a má dve deti.