V Toronte sa irackým utečencom dostalo milého privítania, na letisku ich čakal aj kanadský premiér. Čo sa našej vlády týka, zrejme v princípe kampane o ochrane našej krajiny, si na privítanie kresťanov v núdzi nenašiel čas nikto.



V Kanade sa už teraz pripravujú na privítanie ďalších a svetu prisľúbili, že sú ľuďom v núdzi pripravení pomáhať aj naďalej. Ba čo viac, kanadský premiér odkázal, že títo ľudia opustia letisko s číslom sociálneho poistenia, zdravotnou kartou a možnosťou stať sa plnohodnotnými Kanaďanmi.

Na Slovensku sa však vecí vyvíjajú inak. Prvotný plán, a síce umiestniť utečencov do okolia Nitry neuspel po tom, čo obyvatelia obcí vyjadrili ostrý nesúhlas. Aj v Hrušovanoch, čo by rodná dedinka predsedu vlády, sa zhodli na tom, že desiatich utečencov nechcú. Utečenci – kresťania, tak putujú na východ Slovenska do azylového zariadenia ministerstva vnútra.

Na mýty o holubičom a srdečnom národe neverím, o mýte silného kresťanského národa som zapochyboval už dávnejšie. Starý zákon hovorí o troch skupinách, nad ktorými Boh drží ochrannú ruku – siroty, vdovy a cudzinci. Aj Ježiš bol utečenec. Hodnoty, ktoré uznávame a hrdo hlásame, sa prejavujú v zložitých situáciách, ako je táto. Ako krajina sme ďaleko za ideálom nielen v politickej či ekonomickej sfére, o ktorej tak často diskutujeme. Zaostávame v humánnosti, solidarite a naše skutky sú často dôkazom vlastnej zakomplexovanosti.

Bolo by jednoduché povedať, že sme len ovplyvnení balastom z televízie a internetu. Skutočnosť je taká, že si tie bludy sami vyhľadávame v snahe utvrdiť si už beztak primitívny názor. Humanizmus je v Európe aj v dôsledku teroristických činov na ústupe, popularitu získavajú radikálne a nacionalistické názory, akoby sme zabudli na memento, ktoré so sebou nesú vojnové roky 39-45. Máme čo robiť.