Slovenské verzus zahraničné školstvo z pohľadu študentov Erasmu

Čo vlastne výmenní študenti študujú?

Léo: V Brazílii aj na Slovensku študuje ekonómiu.

Hua: V Taiwane študuje finančné právo v kombinácii s nemeckým jazykom, na Slovensku právo.

Bektur: Doma študuje právne vedy a na Slovensku právo.

Aký systém hodnotenia je v tvojej krajine? Je to lepšie či horšie ako na Slovensku? Ako to hodnotíte? 

Léo: Systém hodnotenia v Brazílii je úplne odlišný od toho na Slovensku. Na mojej vysokej škole máme bežne dva testy a tie majú otvorené otázky týkajúce sa témy, ktorú máme zodpovedať na štyri alebo viac strán. Takže sú to v podstate dve veľké eseje, kde by sme mali napísať všetko, čo sme sa naučili na danom predmete. Systém hodnotenia na Slovensku je viac založený na prácach, prezentáciách a menších esejach. Je ťažké rozhodnúť, ktorý systém je lepší, v oboch existujú výhody. Myslím si, že slovenský systém je celkom dobrý, pretože umožňuje študentom zlepšiť si schopnosť písať o zadanej téme, ale aj zlepšiť sa v ostatných oblastiach, ako sú prezentácia alebo zručnosť vo vyhľadávaní informácií.

Hua: „Ešte ako malé deti začíname s prípravami na Národný test.“

Hua: Výučba v Taiwane kladie na študentov veľký tlak. Ešte ako malé deti začíname s prípravami na Národný test. Podľa môjho názoru poskytuje systém hodnotenia na západe študentom väčšiu slobodu.

Bektur: Systém hodnotenia má v mojej krajine zopár rozdielov. Počas semestra máme v priemere 3 skúšky a 10 predmetov, kde musíme splniť zadanú normu. Kde je to lepšie? Systém hodnotenia je lepší na Slovensku, pretože študenti sa môžu sústrediť  na tie predmety, ktoré potrebujú, zatiaľ čo v našej krajine môžeme študovať iba podľa jedného stanoveného plánu.

Ako hodnotíte prednášky a systém vyučovania na Slovensku? Porovnajte. 

Léo: Počas môjho krátkeho pobytu na Slovensku som mal veľmi dobré prednášky. Moje predmety tu majú formu otvorených rozhovorov s množstvom reálnych príkladov, ktoré ich robia omnoho zaujímavejšími. V Brazílii sú moje hodiny viac založené na teórii a študenti sa oveľa menej zapájajú. Necítime sa byť súčasťou triedy tak, ako je to tu. Bežne odpisujeme z tabule a počúvame vysvetľovanie učiteľa, čo je omnoho nudnejšie.

Hua: V Taiwane máme hlavné a menšie skúšky, ktoré potrebujeme prejsť predtým, než zoštátnicujeme. Slovenský systém výučby nepoznám. Prednášky, ktoré som si vybrala sú všetky v angličtine, pretože neovládam slovenčinu.

Bektur: Hovorím hlavne o univerzitách, ale u nás je málo takých, ktoré učia podobným štýlom ako na západe (Európa, Amerika). Myslím, že v budúcnosti prejdeme na západný systém vzdelávania, najmä kvôli jeho účinnosti. Čo sa týka prednášok, je tu všetko po anglicky a mám len 6 predmetov, to neoceňujem. Je to pre mňa niečo nové.

Je u vás účasť na prednáškach či seminároch povinná? Ako je to s dochádzkou na Slovensku? 

Léo: V Brazílii musíme byť prítomní na 70% vyučovania. Tu o tom učitelia moc nehovoria, ale asi je problém, ak vymeškáte veľa hodín.

Hua: V Taiwane vám ospravedlnia vymeškané prednášky keď ochoriete, no inak je nutné ich navštevovať. Podľa môjho názoru je to na Slovensku rovnaké.

Bektur: Na mojej univerzite je účasť povinná. Ak máte viac ako 15-20 % absencií, musíte podstúpiť doučovanie a pracovať na nich, potom dostanete povolenie absolvovať skúšky.

Ako je to s učivom u vás? Je viac zamerané na prax či na teóriu ako na Slovensku? 

Léo: V Brazílii sú naše hodiny príliš zamerané na teóriu, reálnu prax vidíme až počas stáží. Ale sme schopní absolvovať dva roky stáže. Univerzitný harmonogram je tomu prispôsobený a my máme veľa príležitostí. Tu je moje vyučovanie viac zamerané na prax, po celý čas sa snažíme vidieť skutočné príklady a identifikovať teóriu prostredníctvom nich. Myslím, že učitelia v Brazílii nie sú zaujatí prepájaním teórie a reálneho sveta.

Hua: Keďže študujem právo, zameriavame sa viac na teóriu. Musím urobiť národné advokátske skúšky, aby som mohla začať pracovať v praxi. Pracovala som aj v právnom združení, ktoré sa netýkalo ponúk univerzity.

Čo sa týka priestorov škôl, sú u vás modernejšie ako u nás?

Léo: V Brazílii študujem na UFRJ, tristo rokov starej verejnej univerzite. Jej areál má takmer sto rokov a je veľmi dobre zachovalý, ale tak, ako všetky staré budovy, nie je moderný, ako moja univerzita na Slovensku.

Hua: Nie, naša škola je plná histórie. Pôvodne bola založená v roku 1925 v Beijingu. V roku 1961 bola univerzita Fu Jen napokon obnovená v Taiwane.

Kvalita profesorov: sú vyučujúci i vád známi odborníci. Sú kvalifikovanejší a múdrejší než tí slovenskí? 

Léo: Profesori v Brazílii sú dobre kvalifikovaní. Máme niekoľko veľmi známych učiteľov a je dokonca bežné, že niektorí dôležití členovia vlády sa stanú učiteľmi po odchode do dôchodku. Neviem, ako je to s učiteľmi tu, ale vyzerajú byť rovnako dobre kvalifikovaní. Rozdielom je pre mňa to, že slovenskí učitelia majú lepšie pedagogické zručnosti než brazílski, vedia viesť hodiny oveľa zaujímavejším spôsobom.

Hua: Myslím si, že všetci profesori sú talentovaní a kvalifikovaní. Väčšina z nich vyštudovala slávne univerzity v Nemecku, Japonsku, Francúzsku, Rakúsku, Veľkej Británii a Taiwane. Všetci sú kvalifikovanými právnikmi alebo sudcami. Nepoznám slovenských profesorov, ale myslím si, že učia veľmi dobre.

Čo by ste zlepšili na slovenských školách?

Léo: Myslím si, že by mali lepšie organizovať štruktúru výmenných programov. Začiatok môjho vyučovania bol príliš mätúci a nik si nebol celkom istý, ako to bude, dokonca ani zamestnanci vysokej školy. Myslím, že je to kvôli nedostatku medzinárodných skúseností, ale je to oblasť, ktorá musí byť jasnejšia a zorganizovaná.

Hua: Možno systém. Váš systém je pre zahraničných študentov ťažké pochopiť.

Čo by ste naopak vzali domov, čo je tu inšpirujúce?

Léo: Táto skúsenosť je pre mňa určite veľmi dobrá. Hodilo sa mi zažiť, aké je to utvárať si svoj vlastný život, žiť v inej kultúre a je to aj príležitosť spoznať krajinu, ktorá je úžasná aj keď väčšina ľudí o nej nevie. Čo sa týka mňa, štúdium tu mi ukázalo, ako vidieť ekonomiku z inej perspektívy, je to príležitosť dostať sa z teórie a lepšie analyzovať svetovú ekonomiku.

Hua: Chcem si vziať vašu Vineu, je to môj najobľúbenejší nápoj na Slovensku. Zamilovala som si vianočné trhy v Bratislave, tá atmosféra ma inšpiruje.

Bektur: Veci, ktoré ma inšpirujú? Napríklad váš systém autobusovej dopravy, ten máte dobre vyvinutý. Nie sú tu žiadne problémy s dopravou, žiadne zápchy.