Štúdium v zahraničí: Romana Čičová o strihovej skladbe v Paríži

Snívala si o tom, že budeš študovať v zahraničí a neskôr tam aj žiť alebo to bolo viac-menej neplánované?

Moje štúdium v Paríži nemohlo byť spontánnejšie. Bola som prijatá na VŠMU, z čoho som bola nadšená, ale tri mesiace medzi maturitou a nástupom na vysokú školu som chcela stráviť v zahraničí. Dva dni po maturite som vycestovala do Paríža z jednoduchého dôvodu – šiel tam priamy autobusový spoj z Nív.

Takže kvôli štúdiu si tam pôvodne nešla. Ako si sa teda dostala do školy?

Krátko po príchode do Paríža som si našla prácu ako čašníčka. Jeden z kolegov bol prijatý na štúdium kamery na miestnej škole, a práve od neho som sa dozvedela, že je ešte stále možné hlásiť sa na niektoré odbory. Všetky práce som mala hotové z prijímačiek na VŠMU, takže ich stačilo preložiť do francúzštiny. Po ich odoslaní a jednom osobnom pohovore som bola prijatá a rodičom bolo treba oznámiť, že z troch mesiacov v Paríži budú tri roky. (Romana má bakalársky diplom z The International Film and Television School of Paris, EICAR.) Francúzske prijímačky boli oveľa menej intenzívne ako tie na VŠMU. Je to malá škola, ktorá dáva oveľa väčší dôraz na prax a technické zdatnosti ako teóriu, takže moje štúdium bolo viac praktické ako akademické. Musím sa však priznať, že vo Francúzsku som nezostala len kvôli škole. Jednoducho som zbožňovala ruch veľkomesta. Všetok hluk, pohyb, zmätok. Úplný kontrast s malou slovenskou dedinou, z ktorej pochádzam. Necítila som sa medzi všetkými ľuďmi stratená, práve naopak, mala som slepú dôveru, že sa určite nestratím.

Koľko uchádzačov každoročne prijímajú?

Počet prijatých uchádzačov závisí od toho, koľko ľudí sa na školu hlási.

Vieš o ďalších Slovákoch, ktorí študujú na tvojej alma mater?

Viem minimálne o jednom chalanovi z Bratislavy, ktorý tam študoval magistra. A počula som fámy o ďalšom Slovákovi, ktorý skončil pár rokov predo mnou, ale nikto si nebol úplne istý, či bol naozaj zo Slovenska, alebo Slovinska, alebo zo Srbska.

Ako prebieha vyučovanie? Líši sa v niečom francúzsky školský systém od slovenského? Koľko rokov trvá štúdium na univerzite?

Či sa systém líši od toho slovenského, to neviem, pretože som na Slovensku nikdy neštudovala. Štúdium som ukončila bakalárom, takže po troch rokoch. Moje štúdium pravdepodobne nebolo veľmi konvenčné ani na francúzske pomery – prvý ročník som začala na jednej škole, druhý som prestúpila na inú a tretí som dokončila v tej istej škole, kde som začala.

„Ako študent človek býva v jednej z najlacnejších štvrtí, pravdepodobne sa stravuje v univerzitných reštauráciách a po večeroch sedí pri rieke a pije dvojeurové víno z plastových pohárov.“

Strihová skladba sa dá študovať aj na VŠMU v Bratislave, Paríž je ale predsa len iná káva. Aký je to pocit, študovať v jednom z najromantickejších miest sveta?

Byť študentom v Paríži je niečo úplne iné ako byť turistom. Ako študent človek býva v jednej z najlacnejších štvrtí, pravdepodobne sa stravuje v univerzitných reštauráciách a po večeroch sedí pri rieke a pije dvojeurové víno z plastových pohárov.

Poskytuje škola štipendium zahraničným študentom?

Študenti majú vo Francúzsku nárok na istú finančnú pomoc, ako Crous a CAF. Crous pomáha so štipendiami, ubytovaním, stravovaním a vôbec všetkým okolo každodenného života. CAF je finančná dotácia voči platbe nájomného. Financie sú to najkomplikovanejšie na štúdiu v zahraničí. Človek vždy nakoniec potrebuje oveľa viac, ako si pôvodne predstavoval. Poznám veľa ľudí z rôznych finančných situácií, ktorí študovali v zahraničí a všelijakými spôsobmi to zvládli, ale aj pár takých, ktorí skončili štúdium zadĺžení.

Ako je to s ubytovaním? Zabezpečuje škola študentom internát alebo si si musela sama niečo nájsť?

Nájsť si ubytovanie v Paríži pre študenta nie je jednoduché, ale kto vytrvalo hľadá, určite nájde niečo, čo mu vyhovuje. Ja som prvý rok štúdia strávila na medzinárodnom internáte. Bola to krásna historická budova, každý mal svoju vlastnú izbu a nájom s finančnou pomocou z CAF bol len 200 eur na mesiac. Na týchto miestach však často bývajú prísnejšie pravidlá, ako žiadny alkohol, žiadny hluk, žiadni hostia na izbe. Niektorým ľuďom to vyhovovalo, iní s tým mali problém. Ja som rozhodne bola spokojnejšia, keď sme si s kamarátmi prenajali byt v čínskej štvrti. Aj keď doteraz som si istá, že som na ulici pod bytom stretla starú ženu predávať údené mačky.

Čo je najlepšie na štúdiu v Paríži?

Paríž má obrovskú študentskú komunitu, takže ponúka nespočetne veľa možností. Nie je problém nájsť niečo, čo robiť, ale rozhodnúť sa. Napriek večnému nedostatku financií má človek nesmiernu slobodu a je naozaj len na ňom, ako to využije. Niečo ako „parížsky študentský život“ neexistuje. Sú tu tisíce študentských životov a každý si môže nájsť niečo pre seba.

„Niekedy som mala pocit, že absolútne všetci v mojej generácii študovali médiá, a teraz sa všetci bijeme o pár voľných pozícií.“

Našla si si po škole zamestnanie vo svojom odbore?

Je veľa vecí, ktoré by som svojej škole mohla vytknúť, ale rozhodne sa nemôžem sťažovať, že som nebola pripravená na „naozajstný život“. Po dokončení školy som sa presťahovala do Londýna a začala som si hľadať prácu. Po mesiaci som nastúpila v BBC, kde som zostala rok. Tam som naozaj pocítila, ako veľmi je tento pracovný trh presýtený. Niekedy som mala pocit, že absolútne všetci v mojej generácii študovali médiá, a teraz sa všetci bijeme o pár voľných pozícií. Všetci na nižších pozíciách sme vedeli, že sme veľmi jednoducho nahraditeľní. Londýn bol však super a neplánovala som sa sťahovať, až kým som nedostala neočakávaný telefonát z Paríža. Známa z vysokej školy ma odporučila v Universal v Paríži, kde sa robia animované filmy ako Despicable me či Minions (Ja, zloduch; Mimoni). Čoskoro to bude môj prvý rok v Illumination Universal, kde pracujem ako asistentka strihu na celovečernom animovanom filme. Takže svoje spontánne rozhodnutie spred rokov rozhodne neľutujem. Ak sa niekto rozhodne pre štúdium v zahraničí, musí si uvedomiť jednu vec: práve na vysokej škole človek nadobudne veľké množstvo kontaktov, ktoré potrebuje, keď vstúpi na pracovný trh. V Paríži teraz pracujem na multimiliónových produkciách, no na Slovensku by som ani len nevedela, kde začať.

Ovládaš francúzštinu?

Évidemment! (Samozrejme.)

Ovplyvnili nejako novembrové teroristické útoky život v Paríži? Zmenilo sa niečo?

Prvý týždeň po útokoch bol surreálny. V ľuďoch sa na chvíľu zobudil veľmi starý pud. Všetci boli pozornejší, vnímavejší a opatrnejší. To ale naozaj trvalo len pár dní, a potom všetko zapadlo naspäť do starých koľají. Tento pud nemá žiadne miesto v dobe Netflixu, Pinterestu, Facebooku, Whatsappu, Twitteru, Snapchatu…

Akí sú Francúzi?

Francúzi sú vraj úplne iní ako Parížania. Parížania sú na prvý pohľad drzí a nevrlí, ale treba ich lepšie spoznať, aby si ich bolo možné obľúbiť. Problém je, že v každodennom živote nie je dosť času na spoznávanie každého, takže to, že ten čašník, čo po tebe takmer hodil jedálny lístok, a potom ťa pol hodinu ignoroval, je v skutočnosti veľký dobrák. Nič to nezmení na frustrácii, ktorú každý cudzinec dôverne pozná.

„Od Francúzov som sa naučila, že nikdy nie je príliš skoro či neskoro na fľašu vína.“

Aký je ich životný štýl? Naučila si sa od nich niečo?

Od Francúzov som sa naučila, že nikdy nie je príliš skoro či neskoro na fľašu vína. To, a že zákazník nikdy nie je náš pán. Keď som pracovala v reštaurácii, dostala som tento tip: „Toto je tvoje teritórium a daj im to pocítiť!“

Keby si si mala vybrať, vyhrala by slovenská alebo francúzska kuchyňa?

Francúzska kuchyňa je rozhodne rafinovanejšia a založená na čerstvých, kvalitných potravinách. V Paríži si však treba dávať pozor, pretože mnohé reštaurácie sú len pasce na turistov, kde predávajú otrasné a predražené jedlo. Vždy sa oplatí skontrolovať hodnotenie na internete, alebo sa úplne vyhnúť stravovaniu vo vyslovene turistických oblastiach.

Čo by sme mali vidieť v Paríži okrem Eiffelovky, Víťazného oblúka, Louvre a Versailles?

Cintorín Père Lachaise – pretože sú tam pochovaní Oscar Wilde, Édith Piaf, Jim Morrison, Chopin a mnohé ďalšie osobnosti.

Park Buttes Chaumont – napriek svojej gýčovitosti je to môj obľúbený park. Je v ňom VŠETKO. Železničný most, jaskyňa, vodopád, výhľadňa, jazerá, potok, ihličnatý „lesík“. To, že všetko je veľmi očividne umelé, tomu len pridáva na šarme.

Catacombes – podzemné chodby, ktoré sa v 18. storočí stali pohrebiskom. Len malá časť je sprístupnená verejnosti. (Do nesprístupnených častí sa tiež dá dostať, ale psssst!)

Butte Aux Cailles – má to, čo veľa ľudí hľadá na Montmartre. Vlastnú architektúru a atmosféru, ktoré sa výrazne líšia od zvyšku obklopujúceho mesta. Len je menšie, menej slávne a prakticky bez turistov.

Disneyland – lebo kolotoče.

Našli sme aj promo video Romaninej francúzskej alma mater ↓