Život a štúdium v Číne: Rozhovor so študentkou, ktorá tam strávila 182 dní

Chceli by ste aj vy jedného dňa okúsiť štúdium v Číne alebo sa tam ísť aspoň pozrieť? Táto krajina je plná prekvapení, nádherných miest, no kultúrne rozdiely tu pocítite na každom kroku.

Svoje nám o tom prezradila aj Pamela Polákova (v článku ju budeme oslovovať Pam), ktorá je študentkou sinológie vo Viedni a život a štúdium v Číne sa rozhodla vyskúšať na vlastnej koži. Aj napriek nepríjemným situáciám túto krajinu miluje a určite sa tam plánuje jedného dňa vrátiť.

Po ukončení strednej školy Pam vôbec nevedela, ktorým smerom sa bude jej život uberať. Pri rozhodovaní, na akú vysokú školu si podá prihlášku, ju motivoval jej strýko, ktorý žije v Londýne a už 5 rokov študuje sinológiu. Aj to bol dôvod, prečo sa rozhodla prihlásiť na univerzitu vo Viedni. Čo však bolo ešte dôležitejšie, v tomto smere videla svoje uplatnenie v budúcnosti. Štúdium sinológie ju natoľko ohromilo, že sa rozhodla odísť na pol roka do Číny. Na vlastnej koži okúsila nielen ich spôsob výučby, ale aj pre nás netradičný život.

Návšteva Čínskeho múru. Zdroj: archív Pam Polákovej

Po niekoľkohodinovom lete sa ocitla na preplnenom letisku na juhu Číny. Nečakané teplo jej „dalo facku“ hneď ako vystúpila z lietadla, pretože vonku bolo asi 40 stupňov a Pam mala oblečené zimné oblečenie a teplé topánky. Vnútroštátnym letom sa dopravila do mesta Nanjing, odkiaľ sa potrebovala dostať do internátu. A vtedy si uvedomila, na čo sa to vlastne dala.

Pam zistila, že čínština, ktorú sa naučila doposiaľ v škole, jej veľmi nápomocná nebude. Taxikárke ukázala papierik s názvom internátu, do ktorého ju mala odviezť. Dohodnutá suma prepravy sa však veľmi rýchlo zdvojnásobila a navyše začala byť taxikárka agresívna, tak jej pre istotu zaplatila dvakrát toľko. Po príchode do internátu sa o ňu nikto nezaujímal celé 4 hodiny.

Luxusné ubytovanie nečakajte

Pam bývala v internáte pre zahraničných študentov. Izba, ktorú zdieľala s Indonézankou, bola veľká asi 4×4 metre, pričom už v nej bola aj kúpeľňa, ak sa to tak dá nazvať. Podmienky týchto ubytovní sú veľmi zlé. Slovo hygiena im tam nehovorí vôbec nič. Toaleta bola úplne plesnivá, doslova nepoužiteľná. V izbe všetko hnilo a bielizeň tam schla aspoň týždeň. Mnoho oblečenia im splesnivelo a museli ho vyhodiť. Prať sa dalo iba v rukách, o nejakej práčke môžete iba snívať. „No čo bolo najhoršie, na izbe sme mali dennodenne šváby a potkany, aj keď neboli veľké. A pre nich je to úplne normálne,“ spomína na neblahé podmienky Pam.

Iný kraj, iný mrav…

Čínska kultúra je samozrejme úplne odlišná od tej našej. Aj preto Pam zažila šok hneď v prvý týždeň svojho pobytu. Pam sa rozhodla spolu so spolubývajúcou navštíviť budhistický chrám. Keď potrebovala ísť na toaletu, vošli do malého domčeka, kde sa malo wc nachádzať. Po príchode dovnútra čakalo Pam menšie prekvapenie. Namiesto toalety bol v strede miestnosti iba dlhý kanál, nad ktorý sa musela obkročmo postaviť. V miestnosti boli tiež kabínky s vyklápacími dvierkami, ktoré boli v rade za sebou. Tie zakrývali iba to najdôležitejšie a od pol pása hore na seba všetci videli. Keď to Pam zbadala, v šoku vybehla von za spolubývajúcou, ktorá jej musela ukázať, ako sa toaleta používa.

Keďže sa každých 10 minút cez kanál púšťa prúd vody, ktorý nečistoty splachuje, najlepšie je vykonať potrebu ako prvý. Výkaly sa tam potom hromadia, čo znamená, že čakajúci na konci radu sú v naozaj veľkej nevýhode.

štúdium v číne — Verejná toaleta v Číne. Zdroj: archív Pam Polákovej

Pam nám prezradila, že prvé dva týždne mala chuť všetko nechať tak a jednoducho sa vrátiť domov. Nefungoval jej mobil, nemala so sebou dosť peňazí, a tiež jej nechceli prideliť víza, pretože tie, ktoré jej dali na začiatku boli iné ako potrebovala. Počas prvého týždňa musela behať po rôznych inštitúciách, ísť do banky a na políciu, a tiež absolvovať lekárku prehliadku. Navštívila až ôsmich doktorov, ktorí jej brali krv, pozerali do uší, robili testy na pohlavné choroby, ba navyše musela ísť na röntgen. Avšak tento kolobeh treba absolvovať iba vtedy, ak prídete do Číny na iné ako turistické víza.

Štúdium v sekcii pre zahraničných študentov je omnoho náročnejšie.

V čom je štúdium v Číne odlišné od toho na Slovensku?

Pam navštevovala Southeast University v Nanjingu. Jedna vyučovacia hodina tu trvá 90 minút a čas obeda majú všetci študenti aj učitelia naraz, takže na jedlo sa čaká o čosi dlhšie. Rovnako ako internáty, aj univerzita má osobitné sekcie pre zahraničných a pre domácich študentov, a tak Pam nemala žiadnych čínskych spolužiakov.

Štúdium v sekcii pre zahraničných študentov je omnoho náročnejšie. Čínski študenti musia mať hlavne dobrú dochádzku, no žiaci z iných krajín musia prejsť poctivo každou jednou skúškou. Podľa Pam výučbu jednoznačne sťažuje aj fakt, že všetci učitelia sú rodení Číňania a nevedia hovoriť ani len po anglicky.

Keď zostal čas na cestovanie

Pam sa v prvom rade snažila ušetriť nejaké peniaze zo štipendia, avšak voľné chvíle chcela jednoznačne využiť aj na spoznávanie krajiny. Za ten čas, ktorý strávila v Číne, stihla navštíviť Šanghai, Peking, Čínsky múr a Zakázané mesto. Jej veľkým snom bolo navštíviť Oriental Pearl Tower v Šanghaji, odkiaľ je nádherná vyhliadka na celé mesto. Silvester taktiež oslavovala v Šanghaji, pričom tam vtedy tam bolo asi 20 stupňov. Avšak Číňania Nový rok neoslavujú, pretože sa riadia lunárnym kalendárom.

Okrem týchto úžasných miest si všímala aj zaujímavý spôsob života v Číne. Jednou zo zaujímavostí je aj poskytovanie poštových služieb. Ak vám do Číny príde balík, počká si na vás pred dverami pošty. Vy si ho potom musíte poctivo pohľadať medzi ostatnými zásielkami. Často sa stane, že ho tam ani nenájdete, pretože si ho vzal niekto iný. Ďalšou, pre domácich bežnou vecou, je každodenný dopravný kolaps. Najvýhodnejšie je preto jazdiť na motor-bikoch.

Čo sa týka jedla, to je, samozrejme, úplne iné ako na Slovensku. Niečo Pam nechutilo, no našli sa aj také špeciality, ktoré sa stali jej obľúbenými. Čína je nepochybne svojská krajina, so zaujímavými tradíciami, ktorú treba zažiť a spoznať.