Štúdium v zahraničí #1: Holandsko a Nemecko očami slovenského študenta

Martinovou domovskou univerzitou je holandská The Hague University of Applied Sciences. Na jeden semester si však odskočil aj do Nemecka – na Kempten University of Applied Sciences. Prečo to takto kombinuje? Vysvetlenie nám ponúka vo svojich odpovediach.

Momentálne študuješ v Nemecku, tvojou domovskou univerzitou je však The Hague University v Holandsku. Ako si sa tam dostal?

Navštevoval som bilingválne gymnázium a po preskúmaní možností na Slovensku, ktoré by mi umožňovali študovať v angličtine, som usúdil, že najlepšie bude odísť do zahraničia. Dlho u mňa víťazila Veľká Británia, ale nakoniec som sa rozhodol spolu s priateľmi pre Holandsko. Podmienkou prijatia bolo úspešné zloženie skúšky z anglického jazyka a priemer z maturity do 2.5, čo nebol najmenší problém. V Holandsku dostane šancu každý, ale udržať sa na univerzite nie je ľahké. Ja som síce nikdy žiadny problém nemal, ale zostalo nás po troch rokoch len niečo vyše 100 z pôvodných 600 žiakov.

Skús dvoma vetami zhodnotiť obe univerzity.

Kempten University je viac zameraná na štúdium techniky, zatiaľ čo The Hague University na biznis. Obe sú považované za špičku vo svojej kategórii.

Aký je holandský školský systém? Sú nejaké rozdiely medzi štúdiom v Holandsku a na Slovensku? Ako je to v porovnaní s nemeckou Kempten University, na ktorej v súčasnosti študuješ?

Holandský školský systém je postavený na úplne iných základoch ako slovenský. Prijatie na univerzitu je samozrejmosť, a to mladým umožňuje naplno si užiť detstvo. Nie nadarmo sa holandské deti považujú za najšťastnejšie v Európe.

Nemecké školstvo sa na prvý pohľad od toho holandského veľmi nelíši. Akurát nie je až tak otvorené štúdiu v cudzom jazyku.

K slovenskému školstvu by som sa nerád vyjadroval, mám s ním málo skúseností. Gymnázium, ktoré som navštevoval, bolo súkromné, teraz študujem v zahraničí, takže vedel by som sa k tomu vyjadriť len s využitím informácií od priateľov.

Prideľuje sa zahraničným študentom štipendium alebo si školné platia sami?

Školné si platíme sami, je ale možnosť požiadať o študentskú pôžičku, ktorá sa vypláca po častiach a splácať sa začne po skončení štúdia.

Pridelili ti internát alebo si si musel hľadať ubytovanie?

Internát tak, ako ho poznáme na Slovensku, v Haagu neexistuje, ale počas prvého roka štúdia som býval v študentskom dome. Počas ďalších rokov si študent zodpovedá za ubytovanie sám.

Aký je približný mesačný nájom?

300-500 €, a je jedno, o akom type sa bavíme.

Podľa prieskumu portálu Študentské financie akýmkoľvek spôsobom pracuje počas štúdia na vysokej škole každý tretí študent. Je to tak podľa teba aj v zahraničí?

V Holansku nie je zvykom pracovať počas štúdia, a keď už, tak len ako čašník alebo pokladník. Iné profesie sú skôr výnimkou. Napríklad v banke študent pracovať nesmie. Na to je nutné určité vzdelanie, bez ktorého nikoho k citlivým osobným údajom nepustia.

Ako sa dá škola prepojiť s praxou?

Prepojenie s praxou je veľmi jednoduché. Veľa projektov sa robí formou výskumu pre konkrétne firmy a súčasťou štúdia je povinná 5-mesačná prax. Považujem to za lepšie riešenie ako pracovať popri štúdiu. Myslím si, že práca popri štúdiu má negatívny vplyv na vedomosti a výsledky.

„Holandsko je pekná, rozvinutá krajina, kde sa bez problémov s každým dohodnem a všetko funguje.“

Prečo si si vybral Holandsko?

Nemám nejaký špeciálny dôvod, prečo práve Holandsko. Je to pekná, rozvinutá krajina, kde sa bez problémov s každým dohodnem a všetko funguje.

Prečo si Holandsko vymenil za Nemecko?

Holandsko som za Nemecko nevymenil. Prišiel som sem len na jeden semester, ktorý je tak isto, ako aj stáž, povinný. Každý študent z môjho programu musí ísť na polroka študovať do zahraničia. Na výber máme z veľkého počtu partnerských univerzít po celom svete. Mojím snom bola pôvodne Ázia, pre Nemecko som sa rozhodol až na poslednú chvíľu, keď sa vyskytli komplikácie s mojou pôvodnou voľbou.

Pre Holandsko je okrem tulipánov, veterných mlynov a syrov typická legálna marihuana. Na Slovensku bojuje za dekriminalizáciu marihuany SaS, ktorá v parlamentných voľbách skončila na 2. mieste. Ako hodnotíš klady a zápory legalizácie?

Vôbec by som nepovedal, že pre Holandsko je typická marihuana, ale rozumiem, že svet to tak vníma. Je to skôr atrakcia pre turistov a priemerný Holanďan marihuanu bežne neužíva. Mnohí z nich ju nikdy ani neskúsili.

Otázka legalizácie je však veľmi zložitá téma. Dlho som bol za, ale neskôr som si uvedomil, že takúto slobodu si treba zaslúžiť. Môj názor je, že Slovensko na to ešte nedozrelo. Na druhej strane si nemyslím, že marihuana je väčšie zlo ako alkohol.

Akí sú Holanďania a ich spôsob života? Môžeme sa od nich niečo naučiť?

Holanďania sú spokojní a šťastní ľudia. Sú veľmi otvorení novým veciam, radi cestujú, zabávajú sa. Občas mám pocit, že v Holandsku úplne absentuje stres. Na druhej strane, vždy sa hrá podľa pravidiel. Keď sa bar zatvára o desiatej, tak sa naozaj zavrie, a aby s tým nebol problém, tak väčšinou prídu pomôcť policajti. Pôsobia však iba preventívne, pre prípad, ak by nastala konfliktná situácia. To je aj príklad toho, čo sa od nich môžeme učiť. Tak ako aj Slovensko majú veľmi vysoký počet policajtov, ale využívajú ich oveľa efektívnejšie.

„Nemyslím si, že marihuana je väčšie zlo ako alkohol.“

Naučil si sa počas štúdia holandčinu?

Základy sa na mňa nalepili, jeden semester som ju aj študoval, ale plynulo nerozprávam. Je to škoda, trošku to ľutujem, ale v Holandsku nie je nutné ju ovládať. Vystačil som si s angličtinou.

Líši sa niečím Nemecko od Holandska už na prvý pohľad?

Holandsko je oveľa rozvinutejšie. V celej krajine takmer nie je schátraná budova, všetko je čisté, nové a jednoduché. Nemecko má v tomto čo doháňať, a to žijem v Bavorsku, v regióne, na ktorý sú Nemci najviac hrdí a je jeden z najbohatších. V Nemecku sú pre zmenu lepšie služby a výber produktov.

Platia pre Nemcov stereotypy, ako napríklad to, že sú síce presní, ale nudní?

Do istej miery áno, ale už nie sú ani takí presní a ani takí nudní. Myslím si, že Nemecko sa za posledné roky dosť zmenilo. Ja sám si ešte pamätám, že na cestách dôsledne dodržiavali všetky pravidlá, a to napríklad dnes už neplatí.

Aké sú špeciality nemeckej a holandskej kuchyne? Prekonalo niečo naše bryndzové halušky?

Nemecká kuchyňa obsahuje veľa mäsa, čo mne nesedí. Sú to samé párky, klobásy a pečené mäso. Jedno z tých lepších jedál sú halušky so syrom – Käsespätzle, ktoré sú veľmi podobné našim bryndzovým haluškám. Navrch dávajú namiesto slaniny praženú cibuľu.

Holandská kuchyňa je veľmi zaujímavá. Používa sa v nej veľa zemiakov, ktoré sú tiež základom jedla stamppot. Jednoducho povedané, v jednom hrnci sa spojí všetko, čo doma máme. Z tých lepších jedál by som spomenul stroopwafels – karamelové oblátky alebo holandské slede – kyslé ryby. Tie sú naozaj výborné, aj keď spôsob konzumácie nemusí každému sadnúť. Tradične sa ryba je v celku s čerstvou cibuľou, chytí sa za chvost a celá sa vloží do úst. Ďalším typickým holandským produktom je samozrejme syr. V jeho výrobe sú majstri, a hlavne vyzretý syr je výborný.

Priznám sa, že nie som milovníkom bryndzových halušiek, ale v konkurencii spomenutých jedál určite obstoja.

Plánuješ sa po škole vrátiť domov na Slovensko alebo ostať v zahraničí?

Na Slovensko by som sa vrátil veľmi rád. Záleží to len od možností, ktoré sa mi naskytnú. Reálne to ale vidím tak, že zostanem v zahraničí.

Čo by podľa teba pomohlo Slovensku, aby mladí neodchádzali do zahraničia, resp. aby sa vrátili?

V mojom prípade by nepomohlo nič, aby som ostal. Štúdium v zahraničí je obrovská skúsenosť. Aj keby doma všetko fungovalo, tak štúdium vo vlastnej krajine človeka nikdy nenaučí to, čo ho naučí nutnosť postarať sa sám o seba 1200 kilometrov od rodiny a priateľov.

Samozrejme, nie je to pre každého, v ceste môžu stáť rôzne prekážky. Vnímam to ale tak, že veľa Slovákov, ktorí by aj chceli ostať doma, je nútených odísť. Zmeniť tento stav by si vyžadovalo veľa úsilia. Konkrétne kroky však povedať neviem, necítim sa byť odborníkom na školstvo.

Otázka návratu na Slovensko je už iná téma. Určite by pomohlo lepšie podnikateľské prostredie, lepšie možnosti na pracovnom trhu, vyššie platy a nižšie dane. Všetko to spolu súvisí.