Mala som týždeň na to, aby som spoznala Užhorod a miestnu univerzitu. Nevedela som, čo môžem očakávať, no zostala som príjemne prekvapená.



Užhorodská národná univerzita sídli v Užhorode na Ukrajine. Svoj dnešný názov nesie od roku 2000, no založená bola ešte v roku 1945 pod názvom Užhorodská štátna univerzita. Prví študenti sa v jej priestoroch objavili v roku 1946.

Škola sa skladá z 20 fakúlt a v súčasnosti na nej študuje vyše 16 000 študentov z Ukrajiny i okolitých krajín. Počtom študentov a fakúlt sa tak radí medzi najväčšie univerzity na Ukrajine, čomu dopomáha aj fakt, že najbližšia ukrajinská univerzita je od Užhorodu vzdialená vyše 280 km.

univerzita užhorod
Užhorodská národná univerzita. Zdroj: archív Jany Pavelekovej

Užhorodská národná univerzita mojimi očami

Na akademickú pôdu som nevstupovala s veľkými očakávaniami. Médiá nám často ponúkajú mnoho informácií, ktoré nie sú úplne presné alebo konkrétne, a ak sa o niečo aktívne nezaujímame, náš obraz reality je veľmi skreslený. Práve preto som nevedela, čo môžem očakávať odo dňa stráveného na univerzite s ukrajinskými študentmi žurnalistiky.

Najskôr nás privítala pani prorektorka, ktorá sa zaoberá rozvojom školy a medzinárodnými vzťahmi. Usadila nás do veľkej miestnosti, kde sme mali možnosť pozrieť si prezentáciu univerzity. Keď som sa rozhliadala okolo seba, videla som na obrazoch mnoho tvárí. Bolo nám povedané, že sú to bývalí rektori univerzity, ktorá nedávno oslavovala 70 rokov od jej založenia.

Užhorodská národná univerzita študentom ponúka presne to, čo potrebujú pre prípravu na svoju profesiu.

Okrem vedeckých projektov sa zapájajú do projektov ako je Erasmus, pomáhajú udržiavať zoologickú a botanickú záhradu, vyučujú v ukrajinskom a anglickom jazyku a tiež podporujú miestnu komunitu. Študenti majú možnosť športového či kultúrneho vyžitia a môžu pôsobiť aj v školských médiách, ktoré im pomôžu pripraviť sa na budúce povolanie. Univerzita má skutočne mnoho činností, ktoré spríjemňujú život nielen študentom, ale aj zamestnancom.

univerzita užhorod
So študentkami z Ukrajiny. Zdroj: archív Jany Pavelekovej

Ako to v školstve na Ukrajine naozaj chodí?

Základná povinná školská dochádzka sa pre ukrajinských študentov začína ich siedmym rokom života, no niektorí nastupujú do školy skôr. Pred nimi je 11 rokov všeobecného štúdia, ktoré ich má pripraviť na život. Túto základnú školu dokončí približne 97 % študentov. Tí majú možnosť pokračovať ďalej v troch smeroch:

  1. pracovať vo zvolenej profesii,
  2. vyštudovať stupeň junior specialist, ktorý ponúkajú niektoré školy (v našom systéme ho môžeme chápať ako maturitu),
  3. študovať na vysokej škole bakalársky stupeň štúdia.

Štúdium na vysokej škole majú však zadarmo iba najusilovnejší študenti. Porozprávali sme sa so študentkou Ninou, ako to všetko vníma ona.

„Mám 19 rokov a tento rok končím bakalárske štúdium,“ začína svoje rozprávanie ambiciózna žena. Nina okrem ukrajinského jazyka ovláda ruský, anglický a český jazyk, takže v komunikácii s ňou neboli žiadne bariéry. „Podľa všeobecných tabuliek má štúdium zadarmo iba polovica najúspešnejších študentov na univerzite. Lenže to nie je presne tak,“ vysvetľuje Nina, „na žurnalistike v mojom ročníku nás bolo 30 a len ôsmi najlepší mali štúdium zadarmo. Ostatní si museli platiť školné, čo v tej dobe mohlo stáť niečo okolo 5000 ukrajinských hrivien – UAH (147,20 EUR poz. red.). Dnes by to mohlo byť aj okolo 7000 UAH (206 EUR pozn. red.). Tieto poplatky sú na univerzitách rôzne. Záleží aj na tom, o akú školu ide. V Kyjeve napríklad študenti platia ročne aj 22 000 – 25 000 UAH (647,7 EUR – 736 EUR pozn. red.), čo je pre mladého človeka v našej krajine veľa.“

1 EUR = 33,97 UAH
univerzita užhorod
So študentkami z Ukrajiny. Zdroj: archív Jany Pavelekovej

Rozprávanie študentky ma fascinovalo. Hoci sme susedné štáty, funguje to celkom inak ako u nás. Priateľský rozhovor nám spríjemňovala kniha s fotografiami Slovenska z roku 1987. So záujmom som jej ukazovala fotografie pre porovnanie, ako niektoré budovy či príroda vyzerali na Slovensku vtedy a dnes.

Nina má ambíciu raz študovať žurnalistiku v Brne. Je to skromný vzdialený sen, za ktorým rázne ide. A nielen ona, ale aj väčšina jej spolužiakov chce svoje schopnosti zdokonaľovať za hranicami Ukrajiny.

Keď sme sa Niny spýtali, čo sa jej na univerzite páči, odpovedala jednoducho: „Najlepšie je priame angažovanie sa v médiách. Mám možnosť praktickej činnosti popri štúdiu, čo mi zvyšuje moje schopnosti a vedomosti. Vďaka tomu mám šancu lepšie sa uplatniť, nech by som sa chcela zamestnať kdekoľvek.“

Sú tu však veci, ktoré by rada vylepšila: „Na mojej škole sa mi, naopak, nepáči, že je veľmi stará. To sa odráža aj na vybavení. Neuberá jej to na kvalite, to nie. Mám to tu rada. Len niekedy by sme chceli modernejšie vybavenie.“ Pri návšteve univerzity som mala možnosť vidieť aj techniku, ktorú študenti používajú pri práci. Ak by som to mohla porovnať s tou našou a našimi štúdiami, nijako výrazne sa nelíšia. Jediný rozdiel je v rokoch, ktoré naše školy majú. A aká je ďalšia nevýhoda univerzity v Užhorode podľa Niny? V jej ročníku študuje žurnalistiku len jeden mladý muž. Ženský kolektív taktiež prevláda aj na univerzitnej pôde.

„Najlepšie je priame angažovanie sa v médiách. Mám možnosť praktickej činnosti popri štúdiu, čo mi zvyšuje moje schopnosti a vedomosti,“ vraví Nina.

Ďalšia činnosť študentov, ktorá ma zaujímala, je cestovanie. Väčšiu šancu zapojenia sa do programu Erasmus majú študenti z iných univerzít alebo študenti, ktorí študujú právo, matematiku a podobné odbory. Prečo je to tak, nám však mladá študentka nevedela povedať. Dôvod nevieme ani napriek tomu, že som sa ho pokúšala dopátrať u iných študentov či zamestnancov: „Proste tak to je,“ hovorí Nina.

Aké ponaučenie mi dal tento neformálny rozhovor? Nie je medzi nami rozdiel, hoci obe pochádzame z iného zázemia. Naše univerzity nám ponúkajú mnoho možností a je len na nás, či ich využijeme naplno. Ak sa rozhodneme školskými rokmi iba preplávať, prídeme o veľa. No „každá časť školy“ sa bude snažiť o to, aby sme túto šancu tak jednoducho nezahodili.

univerzita užhorod
FMK V Užhodore. Zdroj: archív Jany Pavelekovej

Niečo o Užhorode

Hlavné mesto Zakarpatskej oblasti sa nachádza na západe Ukrajiny na hraniciach so Slovenskom. V roku 2004 tu žilo približne 110 000 obyvateľov. Dnes sa odhaduje, že ich počet narástol až na 160 000. Svoje útočisko tu nájdu najmä mladí ľudia, pretože tí starší si volia skôr vidiek.

Užhorod je významné historické mesto. V minulosti niesol názov Ungvar, čo by sme v preklade mohli chápať ako hrad nad riekou Už, ktorá mestom preteká. Vplyvom Československa mesto zmenilo svoj názov na podobu, aká je nám známa dnes. Návštevníci majú možnosť obdivovať tri hlavné centrá, ktoré ponúkajú turistom mnoho krás. Centrum z čias Rakúsko-Uhorska, Československa a Zväzu socialistických republík. Pokiaľ chcete toto mesto navštíviť, určite mu venujte viac času ako len jeden deň. Príjemne vás prekvapí napríklad prechádzka skanzenom typickej zakarpatskej dediny alebo expozície na hrade.

Užhorod. Zdroj: archív Jany Pavelekovej
Užhorod. Zdroj: archív Jany Pavelekovej
Skanzen zakarpatskej dediny v Užhorode. Zdroj: archív Jany Pavelekovej
Skanzen zakarpatskej dediny v Užhorode. Zdroj: archív Jany Pavelekovej
Vlaková doprava na Ukrajine. Zdroj: archív Jany Pavelekovej
Vlaková doprava na Ukrajine. Zdroj: archív Jany Pavelekovej
Výhliadka v Užhorodskom národnom parku. Zdroj: archív Jany Pavelekovej
Výhliadka v Užhorodskom národnom parku. Zdroj: archív Jany Pavelekovej

Pre tých, ktorí radi nakupujú, je tu tiež možnosť navštíviť miestne trhy, kde sa nájdete všetko od ovocia a zeleniny až po oblečenie za celkom prijateľné ceny.

Milovníci nočného života nemusia byť sklamaní, korzo mesta totižto ponúka možnosť dostatočného vyžitia. Máte chuť na pizzu, horúcu čokoládu, kvalitné pivo alebo domácu pálenku? Pre Užhorod to nie je žiaden problém.