Hovoria o tom filmy, vedú sa dlhé štúdie, debaty a diskusie. To, že si ničíme vlastnú planétu môže poprieť už len málokto. O snahu zachrániť to čo zostalo a ďalej neničiť prírodu, sa snaží aj Zero Waste filozofia. V čom spočíva a ako sa môžme aj my podieľať na záchrane Zeme, nám porozprávala PETRA SLEZÁKOVÁ.



PETRA SLEZÁKOVÁ (37) pochádza z Bratislavy a celý život viac-menej bývala v Petržalke v panelákovom byte. Vyštudovala Ekonomickú univerzitu a 14 rokov pracovala v bankovníctve na Slovensku aj v zahraničí. Jej najväčším koníčkom je momentálne šírenie osvety o zero waste aj prostredníctvom svojej stránky zerowasteslovakia.sk. A práve ten nám priblížila v našom rozhovore.

Ako by ste charakterizovali Zero Waste filozofiu?

Zero waste filozofia sa riadi piatimi základnými pravidlami. Ak ich aplikujeme do svojho každodenného života, tak drasticky zredukujeme svoj odpad. A pritom sú veľmi jednoduché! Prvé tri pravidlá nám pomáhajú predchádzať vzniku odpadu a posledné dve nám radia, ako správne naložiť s odpadom, ktorý sme vyprodukovali. V skratke by sa dali zhrnúť takto:
#1 Refuse: Odmietni, čo nepotrebuješ.
#2 Reduce: Zredukuj, čo skutočne potrebuješ.
#3 Reuse: Znovu použi a oprav.
#4 Recycle: Zrecykluj, čoho sa nemôžeš zrieknuť, zredukovať to či znovu použiť.
#5 Rot: Skompostuj zvyšok.

Ako zabojovať proti odpadu. Zdroj: hollywoodhippy.com

Ako to funguje v praxi?

Vďaka zero waste sa môj život výrazne zjednodušil. Keďže dodržujem uvedených 5R, tak nakupujem iba v prípade, že niečo skutočne potrebujem a neviem si to nikde požičať. V podstate sú to hlavne potraviny a drogéria. Chodím raz za týždeň na miestny trh, kde nájdem čerstvú zeleninu, ovocie a niekedy aj pečivo či farmárske výrobky, ako bryndzu a tvaroh. Všetko do vlastných látkových sieťok a krabičiek. Väčší nákup trvanlivých surovín, ako strukoviny a obilniny, robím v bezobalovom obchode raz za mesiac.

Vtedy rovno doplním aj prírodnú kozmetiku a čapovanú drogériu. Vždy si vyberám slovenskú kozmetiku v šetrnom papierovom balení alebo vo vratných obaloch. Pri prechode na bezobalové nakupovanie som si zaviedla jedno pravidlo na zjednodušenie. Nebežím do obchodu hneď, ako sa mi minie nejaká surovina. Navarím z toho, čo mám aktuálne k dispozícii. Vďaka tomu varím kreatívne a pestro. A to ma baví.

Čo vás podnietilo k tomu, aby ste začali žiť týmto štýlom? Kde ste sa o tom prvýkrát dopočuli?

Pred tromi rokmi som jedného dňa pri bezcieľnom browsovaní natrafila na krátky dokumentárny film z dielne Story of Stuff. Ten hovorí o súčasných problémoch konzumnej spoločnosti a jej environmentálnom dopade tak polopatisticky, až ma tak trošku vydesil. Začala som si k tej téme googliť, aby som sa dozvedela viac detailov a vtedy som narazila na pojem Zero Waste. Nuž a po vzhliadnutí inšpiratívnej prednášky od Bey Johnson (hlavnej propagátorky Zero Waste) už nebolo cesty späť.

Bea Johnson a jej rodina vyprodukuje iba jeden zaváraninový pohár komunálneho odpadu ročne. Zdroj: Facebook.com/forvardas

Aké zmeny vám priniesol Zero Waste do života?

V prvom rade produkujem výrazne menej odpadu. No tým sa to samozrejme nekončí. Snažím sa neustále znižovať svoj dopad na životné prostredie a svoju uhlíkovú stopu. Kvôli tomu som sa napríklad stala aj vegetariánkou, keďže mäsová živočíšna výroba spôsobuje obrovské škody na prostredí a míňa príliš veľa zdrojov. Kvôli pestovaniu krmiva pre zvieratá sa neustále klčujú pralesy, míňa sa obrovské množstvo vody a navyše pri ich trávení vzniká silný skleníkový plyn metán. Vedeli ste, že na vyprodukovanie kila bravčového mäsa sa minie 6000 litrov vody? Z tohto pohľadu má väčší význam zredukovať množstvo mäsa v našom jedálničku, než šetriť vodu pri sprchovaní.

Vedeli ste, že na vyprodukovanie kila bravčového mäsa sa minie 6000 litrov vody?

Čo by ste poradili ľudom, ako a kde začať?

Určite treba začať krok za krokom. Odporúčam si stanoviť čiastkové ciele a postupne ich realizovať. Vytvorte si svoj zero waste nákupný set – látková taška a sieťky na zeleninu a pečivo (ušité napríklad zo starej záclony). Prestaňte piť balenú vodu a radšej si do vlastnej fľaše čapujte vodu z vodovodu. Vymeňte sprchový gél a tekuté mydlo za tuhé prírodné mydlo bez obalu. Objavte možnosti bezobalového nakupovania vo svojom okolí (potraviny na váhu či čapovaná drogéria). A keďže až 40 % odpadu tvorí bioodpad, bolo by ideálne začať kompostovať. Možností na redukciu odpadu je naozaj neúrekom. Stačí nazrieť do vlastného smetného koša a hneď budete vedieť, čo by sa dalo vo vašej domácnosti robiť lepšie.

Myslíte si, že ide len o „trend“ alebo sa spoločnosť mení a uvedomuje si škodlivosť doterajšieho životného štýlu?

Ja dúfam, že ide naozaj o dlhodobú záležitosť a trvalý odklon od doterajšieho fungovania. Toto nové zmýšľanie si už neosvojujú iba jednotlivci, ale aj mnohé svetové spoločnosti. Otvorene sa k tomu hlásia a vo svojich rozvojových plánoch na najbližšie roky majú aj zavedenie cirkulárnej ekonomiky a znižovanie vyprodukovaného odpadu. Takže ja to vidím veľmi sľubne.

„Myslieť už pri výrobe na to, aby produkty boli trvácne, ľahko opraviteľné a na konci života ľahko recyklovateľné.“ Zdroj: incien.sk

Spomenuli ste pojem cirkulárna ekonomika. Aký je váš nazor na tento nový ekologický druh ekonomiky?

Podľa mňa je prechod na cirkulárnu ekonomiku v súčasnosti veľmi dôležitý. A akútny. Myslieť už pri výrobe na to, aby produkty boli trvácne, ľahko opraviteľné a na konci života ľahko recyklovateľné. Tak, aby nevznikal odpad a všetko by bolo využité ako zdroj na výrobu nových výrobkov. A súvisí s tým aj odklon od výroby v prospech služieb. V severských krajinách si už teraz môžete požičať na pár mesiacov napríklad rifle alebo výbavu pre bábätká. Navyše cirkulárna ekonomika nie je iba celospoločenské riešenie. Môže ju aplikovať každý z nás do svojho každodenného života.

Pre deti je veľmi dôležité vidieť príklad vo svojom živote.

Vy ako blogerka sa snažíte verejnosť informovať o tom, ako žiť bez odpadu. Čo by ste navrhli, aby sa ďalšie generácie už od mladého veku dozvedeli a učili sa chrániť prírodu aj touto formou?

Pre deti je veľmi dôležité vidieť príklad vo svojom živote. Keď rastú a rozvíjajú svoje sociálne zručnosti a hodnotový rebríček, inšpirujú sa svojím okolím. Sú vlastne zrkadlom svojich rodičov a učiteľov. Mám preto veľkú radosť, že sa mi podarilo zapojiť sa do projektu ekovýchovy na školách. Podľa mňa by to malo byť fixnou súčasťou učebných osnov.

Len nedávno sa spoplatnili igelitové tašky, ako v supermarketoch, tak aj v ostatných obchodoch. Myslíte si, že je to len prvým krokom k tomu, aby sa Zero Waste stalo súčasťou spoločnosti?

Ja som optimistický človek, takže naozaj dúfam, že je to iba prvý krok. Prvý nesmelý krôčik. Slovensko naozaj má čo doháňať aj pri porovnaní s ostatnými európskymi krajinami. Za posledný rok sa už aj u nás objavili prvé bezobalové obchody, takže možnosti pre ekologicky zmýšľajúcich ľudí sa neustále rozširujú. Smer máme dobrý, musíme len trošku zrýchliť.