Čo robia takí Židia na Štedrý večer a aké problémy majú pravoslávni na Nový rok? Aké tradície si požičali ateisti do svojich domovov a ako vyzerajú najkrajšie sviatky roka u striktných kresťanov? Opýtali sme sa tých najviac povolaných.



  1. Ako oslavujete vianočné sviatky? Ignorujete ich, respektíve aké tradície dodržiavate?

Maxim (23), pravoslávny, Ružomberok: My oslavujeme Vianoce dvakrát do roka, raz slovenské – klasika kapor, opekance, oplátky s medom a cesnakom a s darčekmi po večeri a potom druhýkrát 6. januára. Vtedy máme normálne večeru, tiež sa neje kuracie, ale úprimne to nie je veľmi špeciálne. Čo sa týka takých ešte klasických zvykov, peniaze dávame pod obrus a ovocie, tak ako na Slovensku aj u nás (na Ukrajine, pozn. redaktora) sa prestiera pre „okoloidúceho z ulice.“ Niektorí susedia dokonca dodržiavajú tradíciu, že si dajú do misky peniažky (umyté mince) do vody a s tým sa umývajú, nech je ten ďalší rok bohatý. My to ale nerobíme.

pravoslávne vianoce
Maxim má to šťastie, že oslavuje Vianoce dvakrát do roka.

Janka (27), ateistka, Sereď: Keďže všetci radi dostávajú darčeky i v našej rodine sa nesie tradícia dávania darčekov. Ako ateisti však máme tú výhodu, že tradície si môžeme podľa ľubovôle vybrať. Chutia nám oblátky s medom, tak ich pred večerou jeme. Keďže máme doma na večeru aj vysmážaného kapra, šupinky z neho si odkladáme do peňaženky pre šťastie a bohatstvo (aby vždy v peňaženke niečo bolo).  

Evka (21), katolíčka, Mlyňany: Na Štedrý deň dodržiavame pôst, mäso jeme až v noci po polnočnej omši. Niektorí nejedia celý deň, iní si aspoň na obed dajú kysnuté koláče – orechové, makové, tvarohové a kakaové. Večeriame o sedemnástej, keď sa rozozvučia kostolné zvony. Prestierame vždy aj pre pocestného. Na začiatku sa pomodlíme, prečítame si stať z Biblie o narodení Ježiša, požehnáme jedlo, hlava rodiny povie vianočný vinš, dáme si prípitok, a potom sa pustíme do jedla. Najskôr oblátky s medom a cesnakom, potom ovocie, polievka (kapustnica a šošovicová) a väčšinou ten kapor. Po večeri si pootvárame darčeky, potom väčšinou sedíme pred telkou. Niektorí si pospia, iní aspoň podriemu a pred polnocou ideme pešo do kostola.

Gabriela, židovka, Košice: V každej židovskej rodine je to iné. Väčšina z nás však má aj stromček, dávajú si darčeky. Rozdiel môže byť vo vianočnom menu. Niektoré rodiny napríklad vôbec nejedia bravčové, takže kapustnica sa varí bez klobásky, takisto bezmliečna verzia zemiakového šalátu a podobne.

  1. Dávate si darčeky? Chodí u vás Ježiško, Santa či dedo Mráz?

Maxim (23), pravoslávny, Ružomberok: Darčeky sa na slovenské Vianoce u nás nedávajú, pretože normálne sa u nás darčeky dávajú na Nový rok. Keď si ich už dáme 24. decembra, tak potom druhýkrát nie. Nosieva ich Dedo Mráz, ale na trochu iný spôsob. Trend s darčekmi prišiel z Ameriky, Dedo Mráz nosí väčšinou sladkosti alebo potreby do školy, až teraz viem, že to funguje tak, že sa kupujú väčšie dary.

Janka (27), ateistka, Sereď:  Darčeky u nás doma vždy nosil Dedo Mráz. Keď som bola dieťa, nerozumela som tomu pozadiu, no dnes ako dospelej, mi to už dáva zmysel. Z komunistickej tradície, ktorá nepodporovala náboženstvo sa k nám do rodiny nedopracoval Ježiško a už vôbec nie Santa Claus a to trvá dodnes. Mamina si po večeri vždy oskočila na vécko a to bol moment, kedy išla zazvoniť zvončekom, že Dedo Mráz už priniesol darčeky pod vianočný stromček.

vianoce u ateistov
Janka si od kresťanov domov požičala vianočný stromček. Zdroj: Archív Janka.

Evka (21), katolíčka, Mlyňany: U nás chodí Ježiško, ale nikdy ho nezastihneme. 🙁

Gabriela, židovka, Košice: Nájdu sa aj výnimky, no väčšinou si na Vianoce darčeky dávame. Hlavne kvôli deťom.

  1. Zdobíte si stromček?

Maxim (23), pravoslávny, Ružomberok: Áno stromček sa zdobí rovnako ako na Slovensku, len samozrejme zdobí sa neskôr, až pred novým rokom.

Janka (27), ateistka, Sereď:  Stromček zdobíme, ako som už spomínala, vybrali sme si tie kultúrne tradície, ktoré sa nám páčia a zdobenie stromčeka k nim určite patrí. Nedržíme sa však striktne tradície, že stromček by mal byť vždy červeno-zlatý, alebo modro-strieborný, na jeho vrcholci by mala byť hviezda, respektíve kométa. Stromček si zdobíme tak, aby sa nám páčil. Občas gýčovito, občas poskromne, niekedy ho máme na americký spôsob, celý vysvietený.

Evka (21), katolíčka, Mlyňany: Zdobíme, väčšinou 22. alebo 23. decembra. Keď sme boli malí, nosieval ho v noci Ježiško. Teraz je to rodinná tradícia, kedy sa konečne všetci stretneme – pracujúci aj študenti.

typické kresťanské vianoce
Evkina rodina drží počas dňa pôst a mäso si dáva až po polnočnej omši. Zdroj: Archív Evka.

Gabriela, židovka, Košice: Ako som už spomínala, väčšina rodín má aj stromček a zdobí si ho.

  1.       V prípade, že mávate štedrovečernú večeru, čo konzumujete z tradičných jedál poprípade, čo máte na stole?

Maxim (23), pravoslávny, Ružomberok: Máme kapra, opekance aj oplátky s medom a cesnakom, tak ako na klasickú štedrovečernú večeru. To máme toho 24. decembra a potom 6. januára máme ďalšiu večeru, ktorá prebieha rovnako a nijak sa nelíši.

Janka (27), ateistka, Sereď: Vyrastala som s mamou a babkou a celá rodinná vetva z maminej strany pochádza zo západného Slovenska, takže sa k nám na štedrovečerný stôl dostali oblátky, kapor a majonézový šalát. Čím som bola staršia, tým viac som mamine kecala do vianočnej kuchyne. Udomácnilo sa u nás aspoň sedem druhov koláčikov, ktoré si pečieme samy, neskôr aj kapustnica, či šošovicová polievka, lebo ich ľúbim. No a samozrejme nesmie chýbať veľa exotického ovocia. Každý rok sa pretekáme v tom, kto prinesie nové neznáme ovocie a ukáže ostatným ako sa správne je.

Evka (21), katolíčka, Mlyňany: Ako som už spomínala, oblátky s medom a cesnakom, ovocie, kapustnica a šošovicová polievka (kapustnica pre chlapov, tá druhá pre nás baby) a ryba so zemiakovým šalátom. Okrem toho je na stole misa s ovocím, tradičným aj exotickým. No a po večeri aj nejaké tie zákusky.

Gabriela, židovka, Košice: Na Vianoce jedávame normálne kapustnicu, zemiakový šalát, rybu alebo kurací rezeň, koláče. 

chanuka na slovensku
Gabriela okrem Chanuky oslavuje aj Vianoce. Nezaobíde sa ani bez darčekov. Zdroj: wikipedia.
  1. Vianočné prázdniny sú načasované pre kresťanov. Ako riešite situáciu s voľnom v škole alebo práci počas vašich sviatkov? Poprípade, ako trávite vianočné voľno, keď neoslavujete?

Maxim (23), pravoslávny, Ružomberok: Tým že ukrajinské Vianoce vychádzajú na 6. januára, čo je na Slovensku sviatok Troch kráľov, tak v podstate nie je problém s voľnom. Vychádza to tak akurát, posunutý je však aj Nový rok. Teda ho oslavujeme dvakrát, jednak 31. decembra kvôli časovým pásmam oslavujeme ukrajinský Nový rok o hodinu skôr, a potom aj ten slovenský. Taktiež máme aj takzvaný „starý- nový rok“ čo sa taktiež oslavujeme, čo sa udialo minulý rok a čo príde budúci. Vtedy je to niečo na štýl fašiangov, ľudia sa prezliekajú a chodia po susedoch a oslavujú spoločne.

pravoslávny nový rok
Pravoslávni oslavujú tzv. starý-nový rok. Oblečú sa do masiek a zabávajú sa so susedmi.

Janka (27), ateistka, Sereď: V tomto prípade Vianočné prázdniny beriem ako čas voľna. Keďže nechodím do kostola ani nemám povinnosti navštevovať vzdialenejšiu rodinu, počas Vianoc sa štandardne slovensky iba prejedám, leňoším, pozerám televíziu, počúvam koledy a čítam časopisy respektíve knihy. Samozrejme, zvyknem si chodiť i vyčistiť hlavu na prechádzku so psom, alebo ak máme to šťastie, že je sneh, sánkovať sa.

Gabriela, židovka, Košice: Chanuka trvá 8 dní, takže vždy padnú aspoň 2 na víkend, vtedy sa zvykne urobiť spoločná oslava. A každá rodina si doma každý večer zapáli sviečku. Vianočné voľno trávime ako všetci ostatní spolu s rodinou

  1.       Čo je na vašich „Vianociach“ lepšie než na tých kresťanských?

Maxim (23), pravoslávny, Ružomberok: Páčia sa mi obe narovnako, ale asi tie slovenské majú to také najväčšie čaro, lebo tie oslavujeme tak echt.

Janka (27), ateistka, Sereď: ´Vianoce´ nás ateistov, sú oveľa voľnejšie ako tie kresťanské, pravoslávne… Nemáme potrebu chodiť na vianočné omše, rigídne nasledovať tradície, jesť či nejesť na Štedrý deň všetko okrem mäsa a podobne. Na druhej strane však závidím kresťanom možnosť navštevovať polnočnú omšu. Krásne nasvietený kostol plný spokojných ľudí s napratanými bruchami, ospalé zívajúce deti, gospelové piesne… Musí to byť čarovné.

Janka veriacim závidí polnočnú omšu so svetielkami.
Janka veriacim závidí polnočnú omšu so svetielkami.

Gabriela, židovka, Košice: Oslava Chanuky nie je lepšia, je len trochu iná, hoci mnohým pripomína Vianoce, ľudia sa stretávajú, spoločne oslavujú. Taktiež má svoje tradičné pokrmy ako šišky, zemiakové placky. Deti dostávajú menšie darčeky, vyrábajú chanukie (špeciálne svietniky).

  1.   Čo z Vianoc alebo iných náboženstiev by ste si požičali do vašej viery? 

Maxim (23), pravoslávny, Ružomberok: Neviem veľmi o ostatných náboženstvách ako slávia tieto sviatky, ale tie slovenské, klasické sú také naj.

Janka (27), ateistka, Sereď: Tú pohodu. Na moje Vianoce sa nemusí nič. Ani upratovať, ani piecť či povinne variť, dokonca ani len vstať z gauča. Je to také voľné. Neupratujem preto, že musím, respektíve sa to očakáva. Upratujem preto, že ma to jednoducho baví a oddýchnem si pri tom.

Evka (21), katolíčka, Mlyňany: Neviem, ako prežívajú Vianoce napríklad moslimovia, aké majú tradície. Naše sa mi páčia, som s tým odmalička zžitá. Teším sa aj na čakanie koledníkov, ktorí po dedine roznášajú betlehemské svetlo. Aj na hranie gospelových piesní na polnočnej, kde so spevokolom už asi 10 rokov pravidelne hrávame. No keď si rozšírim obzory, čo sa týka iných vierovyznaní, možno si osvojím nejaké ďalšie zvyky. Prečo nie? 🙂

Gabriela, židovka, Košice: Obe sviatky sú fajn, tak ako sú. 🙂