Záujmy matky a dieťaťa háji predovšetkým samotná matka. Každá mama, ktorá vychováva dieťa sa občas pozastaví nad tým, či ho vychováva dobre.



Keď natrafí na osobu, s ktorou zdieľa svoje kočíkovanie a „pieskovanie“, dozvie sa aj to, čo nechce.  Kde sa v matkách vzala tá nevraživosť?  Ich necitlivý krik, voči mamám, ktoré majú viac možností. Ktorá vidí, čo za tým stojí? Logistika domácnosti a osobného života, kompromisy v rodinnom a partnerskom živote, odkrojenie si spánku, ktorého majú mamy nedostatok. Tú energiu môžu využiť inak. Možno vznikol hysterický boom okolo parlamentnej kauzy, ale posunul vpred pracujúce mamy, o ktorých nie je počuť, ale existujú. Je ich veľa a nemajú čas dať o sebe vedieť, pretože ich deň je naplnený do bodky.

Sebarealizácia a deti

Mnoho mamičiek začalo podnikať počas rodičovskej dovolenky alebo po nej. Jedným z hlavných dôvodov je ich predošlá profesia, ktorá sa už nezlučovala s ich mamičkovským životom. Často ide o prácu, v ktorej nie je miesto pre pracujúce mamičky, bola náročná na čas alebo už vopred vedeli, že by neboli produktívne pre vedenie firmy, v ktorej pracovali. Podnikavé mamy sa vedia vynájsť. Pečú torty, háčkujú, píšu, zakladajú škôlky, majú rôzne eshopy. Ale nie sú to ich pôvodné profesie, v ktorej napredovali. Môžu byť spokojné teraz, ale neskôr sa možno zamyslia nad tým, kde by boli, keby pokračovali vo svojej profesii napriek výchove detí. Ak by ich situácia matky bola priaznivejšia.

Čo chcú vlastne matky? Ústretovosť. Nie možnosť chodiť do práce s dieťaťom, ale možnosť byť s dieťaťom a vykonávať svoju prácu. Ak ju majú, tak matky si to vedia zosúladiť, pretože sú flexibilné a majú v zálohe plán pre kritické situácie. Matky sa vyhýbajú konfliktom. Sú empatickejšie, pretože majú dieťa. Žiadajú ohľaduplnosť voči svojej situácii, ale často sa im nedostáva ani pri nástupe do autobusu. Chcú porozumenie, ale porozumenie spoločnosti je utópia. Tak sa sústredia na svoj rodinný život. Keď sa vedia presadiť vo svojom okolí, možno by vedeli presadiť zmeny v spoločnosti. To ide najmä cez ostatné mamy.

Každá mama sa občas pozastaví... foto: Pixabay
Každá mama sa občas pozastaví… foto: Pixabay

Fakulta masmediálnej komunikácie UCM v Trnave získala ocenenie Fakulta priateľská k deťom od Rady pre práva dieťaťa. Na fakulte pôsobí známa aktivistka Veronika Pizano, ktorá podporuje akciu Vezmite svoje dieťa do práce. Opýtali sme sa zamestnancov pôsobiacich na škole, aký majú názor na prítomnosť ratolestí na pracovnej pôde.

Odborná asistentka Veronika Pizano pomerne často berie na pracovné stretnutia svoje dieťa. „Často však nie že musím brať dieťa so sebou, ale chcem a ani neuvažujem o tom, že by som dieťa niekam „odložila“, hovorí Pizano. Na porade katedry dieťa po celú dobu spalo a nikoho nerušilo. Nestalo sa však, že by na prednášky vzala dieťa so sebou. Nestretla sa s neústretovosťou, je svedkom toho, že prítomnosť dieťaťa atmosféru uvoľní. Fakulta a firmy, s ktorými spolupracuje, sú ústretové a moderné. Napriek tomu hovorí, že naša spoločnosť je silne patriarchálna, v ktorej sa nepripúšťa, že by aj žena s dieťaťom mohla pracovať. Súčasná situácia konečne otvára diskusiu na tému zlepšovania podmienok pracujúcich rodičov.

V. Pizano na porade v Profesia, foto archív V. Pizano
V. Pizano na porade v Profesia, foto archív V. Pizano

Docentka Ľudmila Čábyová vychováva dve deti, ktoré sa jej narodili počas pôsobenia na fakulte. Má šťastie, že keď sú deti choré, pomôžu je staré mamy. Dieťa mala v práci asi dvakrát a vtedy využila miestnosť pre deti, ktorá je na fakulte k dispozícii. Má takisto iba dobré skúsenosti, hoci na rokovaniach alebo poradách sa s prítomnosťou dieťaťa nestretla. Myslí si, že by takáto situácia bola pre matku i dieťa náročná, zabrániť tomu, aby nerušilo ostatných. „Práca na vysokej škole si vyžaduje preniesť pracovné prostredie aj do domáceho prostredia, deti všetkých učiteľov si musia zvyknúť, že rodičia „pracujú“ aj doma. Je už na šikovnosti a múdrosti rodičov, ako ten čas efektívne rozdeliť medzi čas s deťmi a prácu. Mnohé kolegyne vstávajú skoro ráno alebo pracujú do noci, aby si splnili úlohy vyplývajúce z ich pracovnej pozície, ale venovali svoj čas aj energiu aj tým najcennejším – svojim deťom,“ vysvetľuje Čábyová.

Dekanka fakulty Dana Petranová svoju pracovnú vyťaženosť občas rieši tak, že niektoré z detí vezme so sebou do práce. Ak taká situácia nastane, tak ju rieši tak, aby deti nerušili priebeh pracovnej porady. Ak nemá v práci výpomoc, niektorá z kolegýň alebo kolegov je radi pomôžu. „Občasná prítomnosť mojich detí na pracovisku nijak nenarúša riadny chod fakulty, naopak, sú príjemným rozptýlením v inak hektickom pracovnom tempe.“ Podľa Petranovej je však rozhodujúci aj fakt, že na fakulte sú ústretoví a empatickí kolegovia a kolegyne. Ostatne, Fakulta masmediálnej komunikácie dostala ocenenie Fakulta priateľská k deťom, ktorú jej udelila Rada pre práva dieťaťa. „Len šťastná matka môže mať šťastné deti. Každej matke vyhovuje niečo iné. Niektorú napĺňa, že sa 24 hodín denne venuje svojej ratolesti, iná chce zostať v pracovnom procese a rozvíjať sa aj po profesijnej stránke. Ja mám prácu, ktorá ma robí šťastnou. S kolegami tvoríme skvelý kolektív, ktorý je ochotný kedykoľvek pomôcť. Pracovne aj súkromne. Máme šikovných študentov, ktorí dávajú našej fakulte život. Práca aj deti tvoria prepojenú mozaiku môjho života, vhodne sa dopĺňajú a rozvíjajú. Napríklad dve staršie deti same iniciovali svoju účasť na letnej Detskej univerzite. Cítia, že som v práci šťastná. Rada im doprajem pocit, aby občas aj oni boli súčasťou akademického života našej fakultnej rodiny,“ prezradila pani dekanka Petranová.

Pracujúcce mamy by mohli pomôcť presadiť zmeny v spoločnosti. foto: Pixabay
Pracujúce mamy by mohli pomôcť presadiť zmeny v spoločnosti. foto: Pixabay

Študentka Jana Hubinová je zároveň aj pracujúca mama. Otvorene však odmieta brať svoje dieťa na pracovné stretnutia. Vychádza aj z toho, že na Slovensku v našej kultúre to tak nefunguje. „Rozhodnutie študovať a pracovať bolo mojím slobodným rozhodnutím, štát ma v tom, aby som ostala na materskej či rodičovskej dovolenke, podporuje (áno, nie je to adekvátna a postačujúca finančná podpora, no stále je lepšia ako vo väčšine krajín) a nemyslím si teda, že mám právo z toho čerpať špeciálne výhody či úľavy.“  Priznáva však, že istá dávka tolerancie zo strany spoločnosti, okolia, zamestnávateľa alebo školy je vítaná, no nemala by byť mamičkami zneužívaná a nemala by obmedzovať ostatných zamestnancov alebo študentov. K problematike detí na pracovisku alebo v škole by sa malo pristupovať individuálne.

Akcia Vezmite svoje dieťa do práce bude prebiehať 20. mája.