Lukáš po maturite nešiel na univerzitu, ale cestuje po svete

Rozhovor nebolo možné uskutočniť osobne, pretože si neustále na cestách. Kde sa momentálne nachádzaš?

Momentálne som na južnom ostrove Nového Zélandu.

Si na cestách úplne sám?

Určite nie. Zoznamujem sa s cudzincami a spoznávam nové kultúry. Najväčší dojem však vo mne vyvolal trojmesačný pobyt s Juhoameričanmi. Ich nadšenie zo života bolo nákazlivé. Boli stále vysmiati a večne dobre naladení. Pohyboval som sa aj medzi inými cudzincami ako sú Francúzi a Nemci. Výnimkou bol život s miestnymi ostrovanmi na Cookových ostrovoch. Títo ľudia sú neuveriteľne vďační za každú maličkosť. Navyše, prichýlili ma k sebe na viac ako mesiac.

Kedy vznikla myšlienka opustiť domov a začať cestovať po svete?

Sám neviem, kedy presne, no určite ešte počas štúdia na strednej škole. Doma to bolo fajn, no túžil som zažiť niečo, čo ostatní rovesníci v mojom veku nezažijú. Zatiaľ čo iní o cestovaní iba hovorili, ja som začal hľadať možnosti, ako to uskutočniť. Najskôr mi nevyšla cesta do USA, napokon som však získal víza na Nový Zéland.

„Realitu si tvoríme vo vlastnej hlave, a preto nezáleží na tom, či žijeme na Cookových ostrovoch, alebo na dedinke v Čechách.“

Motivovali ťa k cestovaniu po svete aj negatívne skúsenosti zo života v domácej krajine?

Nepovedal by som, že negatívne skúsenosti. Doma máte život taký, aký si ho urobíte. Podľa môjho názoru stačí prestať sledovať správy o tom, ako ľudia kradnú, podvádzajú či umierajú a život je hneď pozitívnejší. Závisí to tiež od toho, akými ľuďmi sa obklopujete. Realitu si tvoríme vo vlastnej hlave, a preto nezáleží na tom, či žijeme na Cookových ostrovoch, alebo na dedinke v Čechách.

Ako dlho si už mimo domova?

Bude to už 7 mesiacov.

Takže určite potrebuješ aj nejaké peniaze. Ako si zarábaš na živobytie a na cesty?

Zo začiatku to bola práca na farme s čučoriedkami, neskôr som sa dostal k forme sieťového marketingu zameranej na cestovanie, vďaka čomu môžem cestovať lacnejšie a postupne sa zaistiť do budúcnosti, teda budovať pasívny príjem. Taktiež pomáham ľuďom, s ktorými bývam, takže šetrím aj pri ubytovaní. A to je aj cesta, ako spoznať miestnych. Na hoteli so sprievodcom to človek nezažije. Som ochotný poradiť každému, preto ak niekto má záujem, môže ma kontaktovať na mojom osobnom profile na Facebooku.

Človek rád cestuje, spoznáva nové kultúry, ale zvyčajne sa po krátkom čase chce vrátiť naspäť. Čo ťa stále drží na cestách?

Je to životný štýl. Býval som už s Aziatmi, Maormi, Juhoameričanmi, ale aj s ľuďmi z ostrovov. Každý z nich mi dal niečo iné a veľa ma naučil. Predovšetkým ľudia z ostrovov boli neuveriteľní. Takých dobrých ľudí som snáď ešte nestretol, a to vám otvorí oči. Aj preto namiesto čítania správ o tom, aký je svet zlý, si radšej utvorím vlastný názor. Svet vôbec nie je taký skazený, práve naopak.

Aký teda podľa teba je?

Je presne taký, aký si ho sami urobíme. Spoločnosť nás môže ovplyvniť, ale my sme tí, ktorí si vyberajú ľudí a priateľov. Dôležité je obklopiť sa tými, ktorí sú pozitívni a život nebude taký čierny, ako sa všade prezentuje. Svet je taký, aký je. Má dobrú aj zlú stránku, ale to ma netrápi. Sústredím sa na svoje ciele, svoj život a na to, aby môj vlastný svet okolo bol pozitívny. A predovšetkým, aby som žil.

Vedel by si si v niektorej z týchto krajín predstaviť, že sa tam natrvalo usadíš?

Určite nie. Chýba mi rodina a problémom je pre mňa aj časový posun. Vstávať v noci, aby som mohol sledovať futbal – to vydržím možno rok, ale nie celý život! (smiech)

Kedy sa plánuješ vrátiť?

V januári. Už mám kúpené letenky do Sydney na Silvester, a potom letím domov. Možno si urobím ešte zástavku, ak nájdem po ceste späť niečo zaujímavé, ale v januári sa určite vraciam domov.

Viem o tebe, že nie si len cestovateľ, ale aj veľký fanúšik futbalu. Už po strednej škole sa ti objavili články na rôznych športových weboch a v tlači. Ako sa ti to podarilo?

Cestovanie milujem, ale futbal je moja najväčšia vášeň. Podstata je tá, že som makal viac ako ostatní. Namiesto hrania videohier som radšej sledoval záznamy zápasov, rozbory zahraničných expertov a tiež nekomerčné rozhovory trénerov. Na sociálnej sieti som založil vlastnú stránku, kde pridávam rôzne taktické rozbory a netradičné analýzy. Mal som sa chuť učiť a obetovať tomu hodiny a hodiny času. Ľudia vidia len články, no stoja za tým hodiny štúdia a analýzy futbalu. Nesťažujem sa, pretože to milujem. Dá sa povedať, že som na tom závislý, ale ja nemám problém makať na tom, čo ma baví. Zároveň robím veci inak. Píšem o iných veciach a nebojím sa povedať vlastný názor. To je tiež dôvod, prečo spúšťam vlastný online magazín o futbale, ktorý bude zatiaľ zdarma. Určite sa máte na čo tešiť.

V čom bude tvoj magazín o futbale špecifický? Na čo sa môžu čitatelia tešiť?

Chceme sa zamerať na témy, ktoré inde nedostávajú priestor. Venovať sa viac taktickej stránke, než obecným informáciám, ktoré môžeme vidieť v iných médiách. To, že bol prestup Paula Pogbu najdrahším v histórii futbalu, sa môžeme dočítať kdekoľvek, ale ešte som u nás nenarazil na rozbor jeho prínosu pre hru či dôvod, prečo bol kúpený Manchestrom United. Všade sa hovorí iba o peniazoch a o tom, že je hviezda. Cieľom je ľuďom ponúknuť takú hodnotu, na ktorú sa budú tešiť.

Zrejme rád robíš veci, o ktorých ostatní len snívajú…

Určite si rád plním vlastné sny. Kvôli tomu tu predsa sme, či nie? Je pravda, že pred rokom by sa mi ani nesnívalo, že budem jazdiť na slonovi, skákať bungee jumping alebo budem v klietke s tigrom.

Je niečo, čo by si chcel ešte splniť?

Chystám sa do konca roka letieť vrtuľníkom, plávať so žralokmi, ale aj skočiť najväčší bungee jumping na svete. Keby mi pred odchodom niekto povedal, že sa okrem oboch ostrovov Nového Zélandu pozriem aj do Singapúru, Malajzie, Thajska a Cookových ostrovov, zrejme by som mu poklopal po čele a pomyslel si, že je blázon, no život je plný prekvapení. Treba mu ísť naproti a byť otvorený zmenám. Tým, že budeme robiť každý deň stále to isté, život stratí náboj.

„Pred rokom by sa mi ani nesnívalo, že budem jazdiť na slonovi, skákať bungee jumping alebo budem v klietke s tigrom.“

Takže v budúcnosti by sa chcel uplatniť v športovej žurnalistike?

Určite budem pracovať na vlastnom časopise. Chcem písať aj knihy o futbale, ale inak sa v žurnalistike nevidím. Láka ma skôr televízia a komentovanie futbalu v štúdiu. V Čechách to nemá doposiaľ vysokú úroveň. Myslím, že aj na internete dokážem nájsť ľudí, ktorí majú väčší prehľad, len nemajú také meno. A to je jedna z vecí, ktoré chcem zmeniť. Je potrebné zvýšiť úroveň v predzápasových a pozápasových štúdiách, aby sa ľudia o futbale naozaj dozvedeli okrem strohých informácií aj niečo viac.

Len prednedávnom si zmaturoval. Čo ty a vysokoškolské štúdium? Vôbec ťa to neláka?

Určite nie. Prijmem len pozvanie na vysokoškolskú párty (smiech). Rešpektujem ľudí, ktorí študujú a vedia prečo, no realita je taká, že mnohí študujú kvôli diplomu, ktorý im v konečnom dôsledku nemusí vôbec zaistiť budúcnosť. Nepotrebujem papier v žurnalistike, aby som si bol istý, že viem písať. Radšej si vytvorím vlastné pravidlá. Ľuďom chcem predať hodnotu futbalovú, nemusí to byť ročníková práca.