Malo by byť vzdelanie biznis? Ak áno, tak nie na úkor kvality. Aká je pritom kvalita externého štúdia? Aká je kvalita externého štúdia na súkromných vysokých školách a aká je kvalita na detašovaných pracoviskách?



Vysokoškolský titul by nemal byť len zdrap papiera a tri písmenká, ktoré si napíšeme na vizitku. Mal by byť určitým symbolom vzdelania, tvrdej práce a dúfam, že aj inteligencie. Môžeme toto tvrdiť v súčasnej situácii? V minulosti ten, kto mal vysokú školu bol v spoločnosti vážený viac než tí bez titulu. Prečo tomu tak nie je dnes? Do určitej miery to spôsobujú samotné vysoké školy a tiež aj štát, ktorý povoľuje a prizerá sa na produkciu vysokého počtu absolventov vysokých škôl.

Ja sa chcem povenovať téme súkromných vysokých škôl a počtu externých študentov, ktorá so zúfalým stavom súvisí. Ako prvý príklad uviediem Dubnický technologický inštitút. Súkromná vysoká škola, ktorá má 299 denných študentov a až 3 763 externých, čo je až dvanásťkrát viac.

Ďalšou vysokou školou je súkromná Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave. Tak tá má, prosím pekne, až 14 522 študentov. Je teda tretia najväčšia vysoká škola na Slovensku podľa počtu študentov. Ale pozor, v dennom štúdiu má iba 2 418 študentov a v externej forme štúdia až 12 104. Pritom má táto škola desať detašovaných pracovísk mimo Bratislavy po celom Slovensku (údaje sú z portalvs.sk).

Som toho názoru, že počet externých študentov by sa mal regulovať. Nie je predsa možné, aby v škole pobehovalo pár študentov v dennej forme a po celom Slovensku boli rozlezení externisti. Veď študovať na univerzite je poslaním, nie iba víkendovým hobby v centrách voľného času zvaných vysoké školy. Ak však chceme mať toľko „diaľkárov“, nech majú štúdium rovnako náročné ako denní študenti.