Vždy som sa zamýšľala, aké by to bolo, keby sme na tom námestí boli my. Ako by to celé dopadlo. Ako by dopadla naša krajina. Bojím sa ale, že by sme sa na to námestie ani nedostali. Prečo takýto negatívny postoj?



Lebo vidím okolie okolo mňa, vidím ten nezáujem o verejné dianie, cítim ten prístup „však to spraví niekto druhý“, všetko to vnímam a bojím sa, že popri všetkých médiách, sociálnych sieťach či povinnostiach (ktoré mali aj študenti v 1989) by sme sa nedokázali zmobilizovať, obliecť si bundy a ísť v tej zime vyjadriť svoj názor.

„Vidím ten nezáujem o verejné dianie, cítim ten prístup „však to spraví niekto druhý.“

Áno, vyjadrenie názoru je veľmi dôležité. Je veľmi dôležité, aby sme sa obzreli okolo seba a čo i len malým kúskom pomohli veci zmeniť. Nedá sa existovať v spoločnosti bez záujmu, bez záujmu o zlepšenie. V prípade ak sa uspokojíme so stavom, ktorý tu je a začneme sa na veci pozerať s klapkami na očiach, môžem konštatovať jediné, že utopický štát od Thomasa Moora je naša budúcnosť.

Preto sa obzrime okolo seba, vstúpme do svojho svedomia a začnime robiť o kúsok viac a hlavne nebáť sa vyjadriť svoj názor. Pretože len vďaka takým ľudom môže byť naša budúcnosť lepšia a kvalitnejšia.