Moonlight je výnimočný film. Bez ohľadu na politizáciu Hollywoodu

Barry Jenkins sa na motívy hry In Moonlight Black Boys Look Blue chopí projektu a pomenuje ho jednoducho Moonlight. Na projekte participuje zopár skúsených tvárí, za malé peniaze. Celý štáb, a to vrátane hercov či kostymérov, zdieľa jeden príves a stánok. So zháňaním potrebných finančných prostriedkov a vyjednávaním licenčnej zmluvy vypomáha aj Brad Pitt – výkonný producent.

Na realizáciu má Jenkins iba 1,5 milióna dolárov, no obrovskú chuť a empatiu voči príbehu. Jeho matka (rovnako ako jedna z postáv) trpela závislosťou od drog.

Odvážny film so skromným rozpočtom razom žnie veľké úspechy. Z 245 nominácií obdrží celkovo 183 medzinárodných ocenení a po blamáži na odovzdávaní Cien Akadémie aj Oscara za najlepší film, adaptovaný scenár a Cenu za najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe. V čom je Moonlight taký výnimočný?

Žiadne žehlenie prúseru

V dôsledku minuloročných #OscarsSoWhite vznikol dojem, že tohtoročný víťaz bude zásadne s černošskou tamatikou. Zdá sa, že Jenkinsov film trafil klinec po hlavičke – je o černochovi Chironovi z chudobnej štvrte, ktorý sa potýka s nástrahami života. Tlak je však ešte väčší.

Chiron je homosexuál. Zaseknutý vo vlastnom vnútri sa nevie vysporiadať s otázkou sexuálnej orientácie, skrýva ju a útočisko nachádza v domnení, že samotársky život je najlepšie riešenie.

Moonlight však nie je reakciou na fiasko z minulého roka. Ide o výnimočný film, intímny portrét jedinca, ktorý je chytený v pasci očakávaní svojho okolia a neustále zlyháva. Na homosexualitu zároveň nepozeráme ako na primárny jav. Ide o stelesnenie úzkostného stavu v kontexte kľúčových udalostí americkej histórie úzko spätými s rasovou problematikou. Na vedomie berie aj drogovú problematiku v týchto komunitách, ťažký život chudobných štvrtí a námatkovo gangsterský štýl vykreslený atypickým spôsobom. Bez vrážd a zbraní, pretože v popredí príbehu sú už samotné následky týchto javov.

Vizuálna poézia na pozadí skľučujúcej drámy

Dejovú líniu tvoria tri časti, ktoré zachytávajú detstvo, pubertu a dospelosť Chirona. Fyzicky sa mení, no vnútorne ostáva rovnaký. Kamera mu je neustále prítomná znepokojujúco blízko, rovnako ako ostatným postavám. Vyhýba sa celkom a uprednostňuje detaily, teda blízkosť a participáciu diváka v dramatických momentoch. Výsledkom je nesmierne úprimný a ľudský film.

Režisér Jenkins nachádza eleganciu v tienistých večerných uličkách zaliatych žltou, čiernou a modrou farbou. Tá vystupuje ako prenesené zobrazenie čiernej pleti, ktorá pod svitom mesiaca nadobúda modrý odtieň. Jeho filmárčina je súbor puntičkárskych detailov, no samotný príbeh ostáva plne pod kontrolou formy.

V Moonlighte sa deje veľa a v malom priestore, pričom každá scéna zaberá v príbehu svoje miesto. A nielen, že psychologizovanie postáv emočne funguje, je aj hypnotizujúco nádherne nasnímaný. Drámy sú typické pre svoje sociálne témy s depresívnym motívom, naturalizmus, kynetické zábery alebo úsporné zaobchádzanie s hudbou. Práve Jenkinsov film sa naopak vyznačuje atraktívnym filmovým jazykom a rozvracia tradičné postupy prostredníctvom poetiky jednotlivých udalostí.

Je oscarovým víťazom s najnižším rozpočtom v histórii (najdrahší medzi tohtoročnými nominovanými je Arrival – 47 miliónov dolárov) a príkladom toho, čo dokáže poctivá filmárčina, ak spolupracujú talentovaní ľudia. Jeho najväčšou devízou je však empatia a ľudskosť, ktorá diváka pripúta k príbehu tak, ako žiadny iný film v priebehu minulého roka.