Viacerí moji spolužiaci či pedagógovia zostali šokovaní, keď ho v Bratislave stretli pri nastupovaní do električky. A nesedel na jednom z množstva sedadiel, ale na mieste vodiča. Matej má totiž popri štúdiu masmediálnej komunikácie v Trnave takúto nezvyčajnú brigádu.



Bol si už od detstva fanúšikom električiek ?

Úplne od detstva nie, až keď som mal tak 13 rokov. Vtedy ma električka ako dopravný prostriedok uchvátil natoľko, že sa z nej  stala moja vysnívaná práca.

Viedol ťa niekto z rodiny k takýmto dopravným prostriedkom alebo si si v nich našiel záľubu sám?

Spoločnú záľubu máme s bratom, ktorý je o štyri roky starší a v podniku začal pracovať oveľa skôr, takže on mal na tom určitý vplyv. V rodine sme však dovtedy nemali nikoho, kto by pracoval v takejto oblasti.

Kvôli čomu si práve električka získala tvoje srdce a nie napríklad autobus či trolejbus?

Pretože tento druh dopravy na Slovensku a aj vo svete nie je taký bežný ako pri iných vozidlách. Lákalo ma vyskúšať si prácu v električke aj preto, že keď niekomu poviem, čo robím, veľakrát sa im ani nechce veriť alebo sa čuduje, že to môžem robiť aj v takom mladom veku.

Ako dlho robíš túto prácu?

V DPB pracujem ako vodič električky od novembra 2016 ale pracovať som začal vo firme oveľa skôr ako brigádnik a pomáhal som pripravovať veci na podujatia spojené s dopravou.

Je náročné obsluhovať električku alebo je to podobné ako šoférovanie auta?

Zo začiatku je to hlavne nezvyk, pretože až na zopár starších vozidiel sa všetky ovládajú pomocou páky, ktorá je umiestnená po ľavej strane. Nohy vtedy pre mňa nie sú až tak dôležité. Pre mňa to už náročné nie je, no keď si to porovnám s autom, električka sa šoféruje ťažšie lebo je veľká a ťažká a tomu treba prispôsobiť aj jazdu s ňou. Pri aute mám aj oveľa menšiu zodpovednosť, pretože v ňom neprevážam toľko ľudí ako v električke.

Viacerí študenti ostali šokovaní keď ho v Bratislave stretli pri nastupovaní do električky. Áno, Matej brigáduje ako vodič električky. Pýtate sa ako sa k tejto robote dostal? My sme s Matejom urobili krátke interview, kde sme sa dozvedeli, ako sa k takejto nezvyčajnej robote dostal.
Električky či vlaky sú pre Mateja veľkou záľubou. Zdroj: FB / Matej Kohan

Máš za tento čas, čo robíš túto prácu nejaké zaujímavé zážitky s problematickými ľuďmi, ktorí sa v dopravnom prostriedku nesprávali práve najslušnejšie?

Pri tejto otázke nikdy neviem, kde začať. Zážitky mám v robote totiž každý deň. Niekedy sú úsmevné a niekedy z nich až mrazí. Tých úsmevných je našťastie viac. Tak napríklad bezdomovci, ktorí sú s nami vždy kamaráti, a keď ich chcem vyhodiť pozývajú ma na vínko alebo nejaké to poldeci. Potom sú to starší ľudia, ktorí vždy vedia všetko lepšie ako ja, takže ma poučovali ako jazdiť v meste alebo kadiaľ mám ísť. Jedna babka mi raz ponúkala úplatok, ak ju odveziem ďalej ako na konečnú. Nájdu sa aj ufrflaní cestujúci, ktorí chcú na mňa volať políciu, ak sa mi pokazí vozidlo alebo musíme stáť pre nejakú mimoriadnu udalosť. Tie zlé spomínať určite netreba.

Keďže si ako šofér električky viac menej izolovaný od ľudí, nechýba ti niekedy spoločnosť?

Ja jej mám viac ako dosť. Cez prestávku pokecáme s kolegami a niekedy mi spoločnosť robí aj priateľka alebo kamaráti. Počas jazdy mi spoločnosť nechýba, mám dosť iných vnemov, ktorým sa musím venovať.

Mal si už aj nejakú dopravnú nehodu?

Áno mal, a to som jazdil len dva mesiace. Bola to našťastie len drobná kolízia s autom, ktorému som utrhol spätné zrkadlo. Bolo by ich oveľa viac, ak by nás v autoškole nenaučili jazdiť defenzívne. V skratke to znamená, že musíme dávať pozor na všetkých účastníkov v premávke a predvídať, čo urobia. Preto by som chcel aj touto cestou apelovať na všetkých vodičov a chodcov aby svojou nerozvážnosťou nespôsobovali problémy sebe ani druhým a predtým než prejdú cez koľajnice sa dôkladne pozreli, či práve vtedy nejde električka.

Nehôd by bolo oveľa viac, ak by nás v autoškole nenaučili jazdiť defenzívne.

Ako vyzerá tvoj bežný pracovný deň?

Ak jazdím ráno môj deň sa začína už o 2:30, kedy vstávam do práce aby som stihol prísť včas do vozovne a pripravil si voz. Dopravný podnik Bratislava zabezpečuje pre vodičov tzv. služobné spoje, ktoré nás v takýchto skorých hodinách dovážajú priamo do areálu depa. Ten deň už potom ide rýchlo, pretože ako vodič električky sa rozhodne nenudím. Ak robím poobede, niekedy mi služba skonči už okolo 19:00, ale niekedy robím aj do pol jednej ráno. Vozidlo prinesiem do vozovne, kde prebehne jeho rýchla kontrola, či je spôsobilé jazdy na ďalší deň, a potom znova idem služobným spojom domov.

Ako vníma tvoje okolie práve takúto nezvyčajnú študentskú brigádu?

Sú zo mňa v šoku, ak im prezradím, že môj sen sa už stal realitou. Kamaráti ma však veľmi podporujú v práci a sú zvedaví, ako jazdím. V rodine je to veľmi podobné. Moja priateľka tvrdí, že mi za panelom električky sekne a chváli sa so mnou kade chodí (smiech). Mnoho študentov zo školy sa už zaujímalo, ako sa dá prísť k takejto práci a či je aj dobre platená. Jeden sa už dokonca aj prihlásil na najbližší kurz.

Keďže väčšina z nás vie, ako prebieha autoškola a robenie vodičáku na auto či motorku, povedz nám ako to prebieha pri vodičskom kurze na električku.

Počas kurzu, ktorý trvá 2 mesiace, je potrebné absolvovať teóriu, ktorá býva raz za týždeň. V ostatné dni sa iba jazdí na rôznych električkách podľa harmonogramu, ktorý je možné v prípade študentov nastaviť tak, aby po pri kurze stíhal chodiť aj do školy. Treba sa pripraviť aj na ukrátené víkendy, pretože jazdy prebiehajú celotýždenne. Počas kurzu sa robia aj rôzne simulácie ako napríklad odtlačiť pokazený voz, alebo ako odstrániť jednoduché poruchy na električkách. Je potrebné si aj zopakovať test na klasický vodičák na auto a v závere prísť na skúšku, ktorá pozostáva z jazdy električkou v meste, krúžkovací test z prebratej teórie a na záver ústna odpoveď (ako v škole) pred komisiou z interných predpisov dopravného podniku vyplývajúcich pre šoféra električky. Ak uspejete, vodičák je hneď váš a začína sa vám kariéra, ktorá je veľmi dobre finančne ohodnotená.