Študentský dlh: Zisťovali sme, ako je to vo svete

Priemerný Slovák si musí na ročné školné odkladať niekoľko rokov. Samozrejme, pri rozhodovaní by sa študent mal zamerať aj na kvalitu štúdia a samotnú univerzitu. Vtedy ide finančný faktor do úzadia, veď do kvalitného vzdelania sa investovať oplatí.

Čo sa dá pokryť štipendiom?

Ambiciózni študenti, ktorí snívajú o živote a štúdiu v zahraničí, majú právo na poberanie štipendia. Možnosti sú dve. Požiadať o štipendium na Slovensku alebo v krajine budúceho štúdia. Na Slovensku existujú štipendijné programy od SPP Hlavička, Nadácie Tatra Banky alebo od azda najznámejšej agentúry poskytujúcej štipendiá na Slovensku s názvom SAIA. Štipendiá sú určené primárne pre študentov, ktorí chcú ísť do zahraničia na maximálne ročné stáže či výmenné pobyty, ale je potrebné pozrieť si podmienky pre každé štipendium individuálne. Výška podpory je rôzna.

Napriek tomu štipendium nedokáže vždy pokryť všetky výdavky. Okrem školného musíte platiť ubytovanie, stravu, cestovanie či učebnice, ktoré tiež nie sú najlacnejšie. V niektorých krajinách funguje systém, ktorý umožňuje študentom poberať nekomerčné pôžičky od štátu. Týka sa to hlavne Anglicka, USA či Francúzska, kde sa školné pohybuje od 8000 eur ročne.

Ako fungujú pôžičky vo Veľkej Británii a Walese?

Študenti zo Slovenska sa nemusia báť nečakaných poplatkov. Nie sú povinní zaplatiť žiadne školné pred začatím ani počas štúdia. Školné, ktorého výška sa pohybuje okolo £9000, je možné financovať nekomerčnou študentskou pôžičkou poskytovanou britskou vládou.

Požiadať si o ňu môže ktokoľvek. Nezáleží na príjme rodičov, nevyžaduje sa ani ručenie majetkom alebo ručiteľom. Jedinou podmienkou je občianstvo jednej z členských krajín Európskej únie. Suma, ktorú si študent požičia, je vo väčšine prípadov vyplatená priamo univerzite.

Martin Veselý už druhý rok študuje na prestížnej University of Oxford so zameraním na molekulárnu a bunkovú biochémiu. Priznal, že pôžičky musí poberať dokonca dve. Jednu od Britskej vlády, na ktorú majú právo všetci študenti z Európskej únie, a druhú z Fondu na podporu vzdelávania od slovenskej vlády. „Britská pôžička plne kryje školné, teda tých £9000 ročne, a dodatočne dostávam ešte štipendium £2000 na pokrytie ostatných výdavkov, ale toto štipendium je od univerzity za výsledky. Britská vláda ponúka pôžičku na plnú dĺžku štúdia v porovnaní so slovenskou vládou, kde sa musí žiadať o pôžičku každý rok zvlášť. Od Fondu na podporu vzdelávania dostávam 2500 eur.“

Veľkou výhodou britského systému je, že študent začne splácať pôžičku najskôr rok po ukončení štúdia, a to len v prípade, ak bude jeho ročný príjem vyšší ako stanovená hranica. Momentálne je to £21 000 ročne. Z každej mesačnej výplaty si pritom britská vláda strháva 9%. V prípade, že študent nebude schopný do 35 rokov sumu splatiť alebo v prípade jeho smrti pôžička jednoducho prepadne.

Podobne ako Martin, aj Ivana Šandorová sa rozhodla pre štúdium vo Veľkej Británii, napriek tomu, že musí platiť vysoké školné. Študuje na University of Worcester a krytie školného tiež vyriešila študentskou pôžičkou. „Nepochádzam z bohatej rodiny, preto som si musela vziať nekomerčnú pôžičku. Tá je nastavená veľmi rozumne a nebudem ju splácať, až pokým môj ročný plat neprekročí istú hranicu. To je veľmi upokojujúce, pretože viem, že nie som zaviazaná peniaze splácať hneď po škole. Ostatné výdavky si platím sama, vďaka práci popri škole. Ubytovanie a strava sú najvyššou finančnou položkou.“

Ak budete študovať na univerzite vo Walese, školné za bakalárske štúdium môžete čiastočne financovať vládnym grantom a na zvyšok môžete čerpať nekomerčnú študentskú pôžičku za rovnakých podmienok ako v Anglicku.

Na Škótsko stačí štipendium

Štúdium v Škótsku je na rozdiel od Anglicka a Walesu bezplatné. Školné, ktoré sa pohybuje okolo £1700 ročne, je hradené štátnou vzdelávacou agentúrou SAAS. Táto suma je nenávratná a nemá nič spoločné so študentskou pôžičkou. Študent nie je povinný ju uhradiť ani v prípade, že štúdium nedokončí.

Aj to je dôvod, prečo stále viac a viac Slovákov dáva prednosť škótskym univerzitám pred tými anglickými. Nie sú zaviazaní pocitom splácania, aj napriek tomu, že nekomerčné študentské pôžičky v Anglicku sú nastavené veľmi rozumne a ich cieľom nie je človeka po ukončení štúdia zadĺžiť.

Okrem Škótska je veľmi populárne Dánsko, kde je bakalárske aj magisterské štúdium pre občanov členských štátov EÚ úplne zadarmo. Sprostredkovaním sa zaoberajú agentúry na svojich webových stránkach ako interstudy.sk, scandidavianstudy.com/sk alebo studiumvdansku.sk. Študentom pomôžu s výberom vhodného odboru, s komunikáciou s univerzitou a potrebnými papierovačkami.

Systém financovania v USA

V USA rozlišujeme vysoké školy  – tzv. colleges – a univerzity. Na oboch je študent povinný platiť školné, no univerzity majú dlhú tradíciu, prestíž a sú zvyčajne nákladnejšie. Ročné školné sa pohybuje okolo 30 tisíc USD ročne.

Kde hľadať finančnú pomoc, keď sa rozhodneme pre niektorú z amerických univerzít? Jednou z možností je požiadať o pomoc z federálneho pôžičkového fondu. Pre Európanov je to komplikovanejšie, pretože im fond poskytuje pôžičku len na niektoré univerzity na rozdiel od Američanov, ktorí získajú pôžičku na štúdium po celej USA. Do zoznamu však patria všetky špičkové školy. Každá škola, ktorá patrí do zoznamu, dá sama študentovi vedieť, či si môže v rámci prihlášky na štúdium vyplniť aj prihlášku na federálnu pomoc.

Univerzity študentov väčšinou upozornia, či je ich prijímací proces need-blind. Need-blind znamená, že nezáleží na tom, či ste schopní uhradiť školné alebo nie. Ak vás prijmú, ochotne vám ponúknu nejakú formu finančnej pomoci.

Každá univerzita potom individuálne ponúka rôzne štipendiá. Závisí od študijných výsledkov a angažovanosti. Na Yale university je to napríklad štipendijný program World Fellow.

Veronika Földváry je Slovenka, ktorá študovala na Slovenskej technickej univerzite, Technickej univerzite v Dánsku a momentálne je na výskumnom pobyte v Kalifornii na Berkley. Ona pôžičku nemá, pretože dostala štipendium od Tatra banky a na jej výskum jej to stačilo. No tvrdí, že život v USA je veľmi nákladný: „Moja kamarátka na Berkley má pôžičku na 23 000 USD za semester. Školné platí asi 15 000 USD, ale musí si pokryť svoje každodenné výdavky za nájom za izbu. Takmer každý študent na Berkley je nútený zobrať si pôžičku.“ 

Napriek vysokému počtu zadĺžených študentov je v USA len málo firiem, ktoré im pomáhajú splácať študentské dlhy. No predsa také firmy existujú. Väčšinou sú to malé spoločnosti založené samotnými študentmi, ktoré sa venujú vzdelávaniu či poskytovaniu finančných služieb. Ponúkajú ročné príspevky k výplate, ktorým pomáhajú rýchlejšie splatiť pôžičku.

Patrí medzi ne napríklad spoločnosť Chegg, ktorá sprostredkováva študentom stáže, štipendiá, tutoring a požičiava učebnice online. Zamestnanci, ktorí splácajú svoj študentský dlh, dostávajú od firmy ročný príspevok 1000 USD. Chegg má momentálne 350 zamestnancov. 20% z nich dostáva od spoločnosti peniaze na splatenie pôžičky.

Firmu CommonBond založili študenti, ktorí boli sami znechutení z vysokých úrokov, nekvalitného servisu a zdĺhavých procesov, ktoré sa týkali ich študentských pôžičiek. Založili teda projekt, v ktorom sprostredkovávajú študentské pôžičky. Ich zamestnanci majú po škole výhodu v podobe ročného príspevku 1200 USD. Na podobnom princípe vznikla aj kalifornská spoločnosť LendEDU, ktorá má zatiaľ len 6 zamestnancov, no všetkým vypláca 200 USD mesačne navyše.

Takýchto spoločností je v USA niekoľko desiatok. Môžeme ešte spomenúť napríklad grafickú firmu Powertex, Fidelity investment v oblasti finančníctva či Pricewaterhouse Coopers.

Budem pracovať a na školu si zarobím

Samozrejme, aj to je jedna z možností. Mnohí študenti sa snažia nájsť popri štúdiu prácu, ktorá im aspoň čiastočne vynahradí náklady za ubytovanie či stravu. Niektoré univerzity, hlavne vo Veľkej Británii, študentom zakazujú pracovať viac ako 20 hodín týždenne. Vysvetľujú to tým, že práca sa môže negatívne podpísať pod akademické účely.

V Dánsku sa však pracovať popri štúdiu určite oplatí. Ak študent pracuje minimálne 10 hodín týždenne, môže požiadať dánsku vládu o štipendium až do výšky približne 800 eur mesačne. Na štátnu podporu majú nárok študenti, ktorí pracujú pravidelne a na riadnu pracovnú zmluvu. S podávaním žiadosti je potrebné obrátiť sa na pracovníkov univerzity.

Vzdelávanie v zahraničí je určite hodné investovaných peňazí a úsilia. Kvalita štúdia na prestížnej univerzite vám okrem titulu zabezpečí aj množstvo pracovných príležitostí po škole. Nástupný plat absolventa Oxfordu alebo Cambridgeu sa pohybuje od £20 do £50 tisíc ročne. V takomto prípade má študent pôžičku po pár rokoch splatenú.