Na rozdiel od študentov, ktorí si vybrali Erasmus takmer spontánne a na poslednú chvíľu, u Barbory bolo jasné, že na podobnom pobyte raz určite skončí. Predurčilo ju k tomu nielen štúdium angličtiny, ale aj fakt, že cestovanie je jej druhou náturou. 20-ročná Barbora navštevuje Masarykovu univerzitu v Brne, kde sa venuje kombinácii mediálnych štúdií a žurnalistiky s environmentálnymi štúdiami. Erasmus sa rozhodla absolvovať v slnečnom Lisabone na School of Communication and Media studies, kde si zvolila odbor žurnalistika.



Výber univerzity a rozdiely vo výučbe

Pri výbere sa primárne sústredila na miesto pobytu. Spravila si zoznam favoritov, a potom dôkladnejšie skúmala školy. „ESCS je jednou z fakúlt pod IPL (Polytechnic Institut of Lisboa). Škola je špecializovaná a veľmi moderná. Presvedčila ma hlavne veľkým výberom praktických predmetov – video post-produkcia, fotografia, digitálne a audiovizuálne laboratóriá, žurnalistické workshopy,“ vymenúva Barbora. Majú profesionálne vybavenie pre rádiové a televízne vysielanie, počítače, programy, kamery.

Česko vymenila na rok za Portugalsko (zdroj: Barbora Adamková).
Česko vymenila na rok za Portugalsko. Zdroj: archív Barbory Adamkovej

Na Erasme odštuduje Barbora celý druhý ročník. Štúdium v Lisabone považuje za podstatne jednoduchšie, ale porovnáva sa to ťažko, lebo podmienky sú iné. V Brne študuje naraz dva odbory, v Lisabone len jeden. Majú iný štýl výučby, dochádzka je povinná skoro na všetkých predmetoch. Na FSS majú povinnú dochádzku len na seminároch, na prednáškach nie. Triedy sú v jej novej škole oveľa menšie. Na hodinách je ich maximálne 25-30. „V Brne je nás v prednáškovej aule pokojne 150. Prístup je vďaka tomu oveľa osobnejší, učitelia poznajú študentov po mene. Máme veľmi veľa skupinových projektov a prezentácií, práce sa odovzdávajú pravidelne počas celého semestra. Príde mi zvláštne, že dochádzka je povinná, pretože na vysokej škole sme dobrovoľne, sme tam preto, že tam byť chceme.“

Na druhej strane sa jej veľmi páči, že záverečná známka ukazuje, ako človek pracoval počas celého semestra, nielen to, ako dobre sa dokáže deň pred skúškou všetko naučiť naspamäť. „Moja mama sa pred odchodom pýtala, čo tam budem robiť, keď mám len 5 predmetov, čo by u nás znamenalo 7,5 hodiny výuky týždenne.“ Avšak čakalo ju prekvapenie, každý predmet v Lisabone má tri až štyri hodiny týždenne, takže trávi v škole celkom dosť času a mama sa nemusí báť, že sa fláka.

Jednou z mnohých výhod štúdia v Lisabone je počasie (zdroj: Barbora Adamková).
Jednou z mnohých výhod štúdia v Lisabone je počasie. Zdroj: archív Barbory Adamkovej

Čaro Lisabonu a láska na prvý pohľad

„Lisabon je láska. Mesto je jednoducho nádherné, plné kachličkových domov a úzkych čarovných uličiek. Zatiaľ je veľmi málo vecí, na ktoré by som sa mohla sťažovať,“ hodnotí Barbora. Lisabon je postavený na siedmich kopcoch, takže človek sa veľa nachodí hore-dole. Vďaka tomu je však podľa Barborkiných slov plné „miradouros“, vyhliadkových panorám, ktoré sú jednoducho očarujúce. „Čo mi prekáža, sú malé kachličky, ktorými je vydláždená väčšina ulíc. Počas dažďa sa menia na smrtiacu šmykľavku.“ A to počasie! Nosiť na konci októbra len svetrík a dávať si pozor, či má slnečné okuliare, sú presne tie správne starosti. „Osobne si užívam najmä blízkosť oceánu. Len 30 minút cesty autobusom od mesta sú tie najnádhernejšie pieskové pláže s ideálnymi podmienkami na surfovanie.“

Erasmus ako taký by určite odporučila všetkým, podľa nej je to skvelá možnosť, ako vycestovať, spoznať nové miesta, ľudí, samého seba a naučiť sa neskutočne veľa. „Erasmus nie sú len párty. Erasmus sú hlavne zážitky a skúsenosti.“

Mesto je plné vyhliadkových "miradouros", ktoré ponúkajú jedinečný pohľad na okolité budovy (zdroj: Barbora Adamková).
Mesto je plné vyhliadkových „miradouros“, ktoré ponúkajú jedinečný pohľad na okolité budovy. Zdroj: archív Barbory Adamkovej

Najväčšie „must“ v Lisabone alebo čo treba zažiť

„Pastel de nata. Kdekoľvek, kedykoľvek a hlavne veľa! Stačí vojsť do jednej z milióna „paštelérií“ – kaviarní, a naobjednávať si.“ Pastel de nata je tradičný portugalský zákusok, košíček z lístkového cesta naplnený žĺtkovým krémom, čerstvo vytiahnutý z rúry a posypaný škoricou. Ako vegetariánka si nemôže pochutnať na väčšine tradičných jedál, kedže skoro vždy zahŕňajú mäso či ryby a plody mora, avšak táto dobrota jej to dostatočne vynahrádza.

„Študentský život je skvelý. Lisabon má štvrť, ktorá sa volá Bairro Alto a kde v nočných hodinách cez víkend stretneš všetkých.“ Uličky sú plné barov, malých klubov, reštaurácií a hlavne ľudí postávajúcich vonku, popíjajúcich caipirinhas a baviacich sa. Taktiež je tam veľa klubov, kde hrajú techno a elektronickú hudbu, diskotéky či miesta, kde hrá živá hudba. Podarilo sa jej ísť aj na viacero alternatívnych udalostí, napríklad jeden event sa odohrával v priestoroch bývalej plavárne – v bazéne bol bar, hrala tam kapela, DJs, tancovalo sa tam.

Most 25. apríla je povinnou zástavkou (zdroj: Barbora Adamková).
Most 25. apríla je povinnou zástavkou. Zdroj: archív Barbory Adamkovej

Lisabon je jedným z najobľúbenejších turistických destinácií v západnej Európe, takže zaujímavých možností je v ňom veľmi veľa. „Rozhodne treba navštíviť už spomínané miradouros a užiť si výhľady, ísť sa prejsť k rieke a k Mostu 25. apríla. Odviezť sa trajektom na druhú stranu Lisabonu a vyliezť až k soche Cristo Rei, ktorý bol inšpirovaný tým z Ria de Janeiro. Odtiaľ je nádherný výhľad na Lisabon!“ V Lisabone je veľké množstvo krásnych kostolov a iných impozantných stavieb. Barborinou obľúbenou je Basilika da Estrela a Nathional Pantheon. Trochu ďalej od centra sa nachádza Oceanárium, kde strávila asi päť hodín. Hneď pri ňom sa nachádza Parque de Nações, kde sa v roku 1998 konalo EXPO. V prípade škaredého počasia je v Beléme aj kultúrne centrum či lisabonské múzeum Gulbenkian, Lisabon Story Center alebo Galéria súčasného umenia.

„Na výlet mimo Lisabonu sa určite oplatí ísť do Sintry, čarovného mestečka, v ktorého okolí je okrem nádhernej prírody aj veľa zámkov a hradov.“ Najznámejším je Palace of Pena či Monserrate Palace. Odtiaľ je to už len na skok na Cabo da Roca – najzápadnejší bod európskeho kontinentu. Je to miesto s obrovskými útesmi a vlnami. „A keď sa pozeráte pred seba, máte pocit, akoby ste boli na konci sveta. V prípade letného počasia určite odporúčam moju najobľúbenejšiu pláž, Costa da Caparica. Viac ako desať kilometrov dlhá piesková pláž. Raj na zemi!“

Najobľúbenejšie výletné miesta vzdialenejšie od Lisabonu sú pre Barboru jednoznačne Porto či juh Portugalska zvaný Algarve, celosvetovo známy pre svoje nádherné pobrežie a pláže. „Veľa študentov využíva možnosť kúpiť si lacné letenky a ísť na výlet do Madridu, Barcelony či Maroka. Ja plánujem výlet na ostrov Madeira, ktorý patrí Portugalsku a nachádza sa západne od Maroka v Atlantickom oceáne.“

Takmer každá ulička ukrýva bary, kaviarne a reštaurácie (zdroj: Barbora Adamková).
Takmer každá ulička ukrýva bary, kaviarne a reštaurácie. Zdroj: archív Barbory Adamkovej

Začiatok dobrodružstva v Lisabone

„V polovici septembra som vystúpila z lietadla. Bola už tma a pršalo a ja som bola obvešaná batožinou. Mohla som len dúfať, že ubytovanie, ktoré som si zarezervovala, bude naozaj existovať. To je presne ten moment, kedy musíš jednoducho pozbierať odvahu a vrhnúť sa do života. Väčšinou to stojí za to.“ Byť sám v cudzej krajine, ďaleko od všetkých, dalo Barbore rozdielny pocit samostatnosti a zodpovednosti. Ako sama vraví, človek je zrazu oveľa otvorenejší všetkým možnostiam, ľuďom, a keď sa prestane báť, začnú sa diať skvelé veci.

„Tie skúsenosti a vedomosti získané počas Erasmu sú na nezaplatenie, a teraz nehovorím len o škole. Vďaka všetkým skvelým ľudom zo zahraničia, ktorých som tu mala možnosť spoznať, napríklad viem, ako funguje litovský školský systém, ktoré slovo bolo belgickým slovom roka, že Slovensko je pre môjho kamaráta z Brazílie len štvrtinou jeho mesta a začala som počúvať bulharský rap!“ Žiť dlhšiu dobu v zahraničí jej dalo lepšiu možnosť spoznať ich pravý spôsob života, mentalitu, zvyky a tradície. Otvorilo jej to obzory a začala byť oveľa tolerantnejšia. „Portugalci majú napríklad na všetko čas, nič neponáhľa, všetko sa nejako poddá. Sú vďaka tomu oveľa šťastnejší ako ľudia u nás.“ Avšak keď sa pozrieme na ich politickú či ekonomickú situáciu, vidíme, že nie všetko je tu úplne ružové.

V niektorých štvrtiach mesta človek stretne naozaj "všetkých" (zdroj: Barbora Adamková).
V niektorých štvrtiach mesta človek stretne naozaj „všetkých“. Zdroj: archív Barbory Adamkovej

Problémy (aj) v raji

Keďže mala Barbora ideálny štart – skvelú cestu, krásne ubytovanie a najväčšie šťastie na spolubývajúcich, spolužiakov, náhodných ľudí, muselo to vyvážiť aj niečo negatívne. „Vec, ktorá ma najviac rozladila, bola škola. Prvý týždeň školy väčšina erasmus študentov vrátane mňa zistila, že niektoré predmety, ktoré mali byť v angličtine, sa vyučujú v portugalčine. Nehovoriac o tom, že polovica zvyšných predmetov v angličtine bola v rovnakom čase.“ Jeden deň čakala dve a pol hodiny v rade na študijné oddelenie, len aby jej potom povedali, že jej nemôžu pomôcť a má sa ísť spýtať inam. Organizáciu štúdia pre Erasmákov na škole v Lisabone nemali dostatočne zvládnutú a trvalo štyri dlhé týždne, kým sa Barbore podarilo zostaviť si rozvrh tak, aby mala dosť predmetov, aby boli v angličtine, poprípade aby bol profesor ochotný prekladať im prednášanú látku a aby neboli hodiny v rovnakom čase. „Priznám sa, že som si ponadávala a dosť sa vystresovala. Ale nakoniec som to zvládla a rovnako aj všetci moji kamaráti, ale viem si predstaviť tisíc spôsobov, ako sme sa tomuto všetkému chaosu mohli vyhnúť. Verím, že sa na škole poučia a budúci erasmus študenti to budú mať jednoduchšie.“

Ako sa dostať na Erasmus v podaní Barbory

O programe Erasmus sa dozvedela počas svojho štúdia na gymnáziu a už vtedy si vravela, že raz aj ona vycestuje. „O to väčšia bola moja radosť, keď sa mi to podarilo. Na našej škole sa Erasmus dosť propaguje, dostávame maily o aktuálnych ponukách vycestovať, deadlinoch prihlášiek a podobne.“ Najprv si prešla zoznam univerzít a miest, kam mala možnosť ísť.  Po dôkladnom zvážení svoj výber zúžila na tri miesta. Do prihlášky bolo možné napísať tri školy, v prípade, že by nebola vhodným kandidátom na prvú možnosť, mohli ju vybrať na druhú či tretiu. Potom si pozrela, čo všetko potrebuje na prihlášku. Okrem motivačného listu bolo treba pripojiť aj životopis a doklad o jazykovej zdatnosti. Ďalej nasledovala doba čakania na výsledky.

Erasmus v Lisabone si aj napriek drobným problémom veľmi pochvaľuje (zdroj: Barbora Adamková).
Erasmus v Lisabone si aj napriek drobným problémom veľmi pochvaľuje. Zdroj: archív Barbory Adamkovej

„Po počiatočnom radostnom ošiali z prijatia prišli na rad praktické veci. Bolo treba poslať dokumenty na zahraničnú univerzitu – prihlasovací formulár a taktiež vyplniť dva tzv. Learning agreements, dokumenty o predmetoch, ktoré sa chystám navštevovať na zahraničnej univerzite, za koľko sú kreditov a koľko kreditov mi za ne uzná moja domovská univerzita.“ Vypĺňajú sa dva, lebo každá škola má svoj vlastný formulár. Najskôr tri týždne pred odchodom sa podpisovala Účastnícka zmluva, kde sa uvádzal presný čas, ktorý strávi štúdiom v krajine, na základe ktorého jej vyrátali výšku štipendia.

Riskantný výber a byt z fotiek

Ubytovanie si musela zabezpečiť sama. Zo zahraničnej univerzity jej poslali zoznam internetových stránok ponúkajúcich ubytovanie. „Hľadanie bývania pre mňa bolo asi najstresujúcejšou časťou odchodu na Erasmus. Je veľmi ťažké vybrať si ubytovanie len na základe fotiek v meste, kde ste nikdy neboli.“ Našťastie má Barbora kamarátov, ktorí boli na Erasme v Lisabone v minulých rokoch a poradili jej vhodné lokality, kde by mohla bývať. Nakoniec mala veľké šťastie, fotky neklamali a získala krásne bývanie, s ktorým je nadmieru spokojná. „Bývam v byte s majiteľkou, jej dcérou a ešte jednou študentkou architektúry na Erasme z Talianska. Byt je v skvelej lokalite, do centra mesta dokráčam za 15-20 minút a v blízkosti mám aj zástavku metra, ktoré potrebujem na cestu do školy.“

Nádherné pieskové pláže sú vzdialené len 30 minút cesty autobusom (zdroj: Barbora Adamková).
Nádherné pieskové pláže sú vzdialené len 30 minút cesty autobusom. Zdroj: archív Barbory Adamkovej

Zlepšenie jazyka a množstvo nových skúseností

„Zlepšila sa mi angličtina, kedže v nej mám výuku a používam ju na všetku komunikáciu. Začala som v angličtine myslieť a dokonca sa mi v nej niekedy aj sníva. So svojou majiteľkou bytu sa rozprávam po francúzsky. Zo začiatku to bola úplná katastrofa, ale pomaly sa mi darí pospomínať si na tie roky francúzštiny na gymnáziu a už to nie je také zlé.“ Znalosť portugalčiny nebola podmienkou pred príchodom ani počas pobytu. Aj tak sa rozhodla začať sa jazyk učiť. Cudzie jazyky Barboru bavia. Portugalčina jej bola sympatická, takže si povedala: prečo nie? „Učí sa mi ju ale pomerne ťažko, je to latinský jazyk a všetko sa vyslovuje diametrálne odlišne od toho, ako sa to píše. Avšak verím, že po roku v krajine budem schopná sa dohovoriť.“ Zatiaľ si vie objednať kávu a koláčik v kaviarni a poprosiť zamestnancov supermarketu, že by rada zaplatila kartou!

A čo zážitky počas pobytu v očarujúcom Lisabone? „Ako sa hovorí, tie najmenšie veci sú často tými najväčšími. Tak napríklad, keď sme sa s kamarátom z Belgicka a kamarátkou z Litvy stretli o jednej ráno, aby sme si pozreli zatmenie mesiaca a sedeli sme na jednej z vyhliadok skoro do piatej rána, rozprávali sa o živote a konci sveta. Vedľa nás sedela malá skupinka ľudí, v ktorej jeden chalan hral na gitaru a druhý na husle a bolo to ako z filmu!“ Ďalšou obľúbenou spomienkou je pre ňu druhý októbrový deň, ktorý  strávili na pláži, pretože bolo ešte letné počasie a oslavovali kamarátove narodeniny šantením sa vo veľkých vlnách oceánu. „Na konci októbra bolo ešte stále krásne počasie a so spolužiakmi z kurzu portugalčiny sme sa stretli v Jardim de Estrela, nádhernom parku/záhrade, priniesli sme si kopu jedla a pitia a spravili si tam brunch.“

 

Hodnotenie Erasmu

Miesto pobytu – 10/10

Ubytovanie – 9/10

Vyučovanie – 6/10

Mimoškolské aktivity – 8/10

Študentský život – 9/10

Celková spokojnosť – 10/10