Erasmus v Rumunsku jedine stopom

Pre svoj pobyt počas Erasmu si Soňa vybrala mesto Sibiu, ktoré leží v rumunskej Transylvánii. Škola nesie názov Lucian Blaga University of Sibiu. „V podstate som si vybrala Rumunsko hlavne preto, že nikto koho poznám tam nebol a všetci majú voči nemu rôzne predsudky. Povedala som si, že ja chcem vidieť, ako to tam naozaj je.“  To, že škola má bilaterálnu dohodu so Soninou fakultou, bolo len bonusom navyše.

„Raz keď som sa už tretí týždeň neukázala na jednej hodine, tak mi vyučujúca normálne zavolala, že či som v pohode.“

Ako sa dostať na Erasmus v Soninom podaní
Nad Erasmom začala uvažovať už v prvom ročníku na vysokej. Hneď vtedy si vybrala školu, napísala motivačný list a vypísala potrebné tlačivo. Nasledovalo výberové konanie. „A potom mi už len spolužiak jeden deň povedal “Soni ideš do Rumunska.” To bol celkom desivý moment, pretože predsa len, stále hovoríme o Rumunsku,“ opisuje svoje pocity. Nasledovala ďalšia kopa papierov, poistenie a druhý účet v banke, aby mala takú, ktorá má pobočky aj v Rumunsku. Na prepravu do Sibiu si zvolila autobus.

Do Sibiu ním prišla o tretej ráno s tým, že vie iba adresu svojho internátu. Našťastie tam bol taxík, ktorý ju naň hneď odviezol. „Ale keď som prišla na intráku na vrátnicu, tak nevedeli po anglicky a tiež vôbec nevedeli, čo majú so mnou robiť. Tak som tam stála asi pol hodinu pri ich pultíku, kým sa tam oni traja radili, že čo teraz“.

Ubytovávanie však nakoniec dopadlo dobre a Soňa dostala super izbu na poschodí, ktoré si pochvaľovala. „Čakala som niečo také ako máme u nás, prípadne niečo na štýl ubytovania, aké sme mávali v škole v prírode. Izba však mala nový nábytok, balkón, vlastnú kúpeľňu a chladničku. Jediné čo bolo fakt zlé, bol matrac na posteli, s takými hnusnými strunami.“

Štúdium v Rumunsku
Soňa momentálne začala tretí ročník bakalárskeho štúdia. Na Erasmus šla v letnom semestri počas 2. ročníka. „Štúdium nebolo príliš ťažké. Z niektorých predmetov, ktoré som mala zapísané v Rumunsku som mala niektoré učivo prednášané už doma,“ vysvetľuje Soňa. Niektoré predmety boli prednášané v rumunčine, ale pár pedagógov pre ňu buď robilo celé prednášky po anglicky, alebo si dohodli, že sa stretnú po hodinách. No aj keď bola časť hodín v rumunčine, Soni vždy niekto prekladal alebo tomu rozumela. Či už vďaka kontextu alebo tým, že sa v minulosti učila francúzštinu, niektoré frázy v jazyku sa podobali. „Niekedy som do školy ani nešla, keďže dochádzka nebola povinná. Raz, keď som sa už tretí týždeň neukázala na jednej hodine, tak mi vyučujúca normálne zavolala, že či som v pohode,“ rozpráva. Štúdium v Rumunsku odporúča, napriek tomu, že je síce odľahčené, no zároveň sa pedagógovia študentom viac venujú. „Na mojom odbore nás bolo približne 16 v celom ročníku. Tu už si dá pedagóg viac záležať na svojich študentoch, ako keď mu sedí na prednáške 150-členná masa. Preberané veci sa celkom podobajú s našimi.“

Kam v Sibiu alebo ako sa naučiť stopovať
Konkrétne v Sibiu odporúča navštíviť múzeum Astra, ktoré predstavuje obrovskú plochu, kam podovážali rôzne klasické domy zo všetkých častí Rumunska a Moldavska. Dá sa tam ísť buď na bicykli alebo pešo. Podľa Soniných slov je toho v Rumunsku naozaj veľa. Ani o bohatý študentský život so všetkým, čo k nemu patrí nebola núdza. „Na intráku bola kopa Španielov, ktorí sú šialení párty ľudia. V utorok bývali v jednom podniku vždy študentské párty, hlava na hlave, a každý deň mal vždy nejaký klub akciu,“ hovorí o študentskom živote.

Okrem študentských žúrov si robili aj rôzne BBQ, výlety na bicykloch do okolia alebo po mestskom parku. „Najčastejšie sme však hrávali v spoločenskej miestnosti hru Catan (nevieš Catan = nemáš kamarátov). Niektorí ľudia tam už jeden semester strávili, a keď som tam prišla v druhom semestri, fakt som sa to naučila len preto, aby som sa mala vôbec s kým baviť,“ dodáva Soňa.

Aké boli ďalšie obľúbené činnosti? Jedlo je osobitná kategória, a tak nesmeli chýbať rumunské plnené langoše kúpené po ceste na námestie. Ako šport a kultúra v jednom slúžili výlety na bicykli do múzea Astra alebo na opevnený hrad Cisnadioara. Soňa tvrdí, že v Rumunsku majú vlaky veľmi pomalé a mestá sú pomerne dosť ďaleko od seba. Tak si vyskúšala aj stopovanie. „Mne sa najviac páčilo stopovanie na Corvin Castle – Hunedoara. Úplne skvelý zážitok som mala v soľnej bani Salina Turda.“  Tá je podľa Soni povinnou jazdou. Ďalej odporúča Balea Lac, či už v zime lanovkou alebo v lete po slávnej ceste Transfagarasan. Vynechať nesmieme ani mesto Brašov (leží pri ňom Bran, “Draculov hrad”) a pláž vo Vama Veche, so zastávkou v meste Constance. Skoro všetky aktivity spojené s cestovaním a spoznávaním si kvôli slabej aktivite ESN museli študenti vytvárať sami, čo je negatívom Soninho pobytu.

Bývanie s polkou sveta a zážitky na internáte
Pobyt dal Soni možnosť spoznať ľudí z celého sveta a ako vtipne poznamenáva – schopnosť neumrieť pri stopovaní. Naučila sa aj samostatnosti a hospodáreniu s peniazmi. „Variť však stále neviem, keďže väčšinou sme jedávali spolu a varila hlavne kamarátka Aiman z Pakistanu. Tak som si vybudovala odolnosť voči pikantným jedlám,“ poznamenáva Soňa.

Odlišný jazyk, negatíva a miesta, ktoré treba navštíviť
Na Erasmus odchádzala ako C2-ka z angličtiny, takže tam nebolo moc čo zlepšovať. Z rumunčiny sa naučila len postačujúce základy. Nevenovala sa jej príliš, pretože bola pre ňu v podstate zbytočná, keďže najviac komunikovala s medzinárodnými študentmi. A miesta, ktoré odporúča v Rumunsku? Tých je hneď niekoľko. „Ak mám ísť od začiatku tak Salina Turda, Bran castle, Balea Lac v zime, Sighisoara, Alba Iulia, Bukurešť, Constanca, Ocna Sibiului (také podivné jazerá), Hunedoara (Corvin Castle), Cluj-Napoca a počas Erasmu som šla aj do Budapešti.“

„Vlaková a autobusová doprava v Rumunsku sú fakt zlé.“

Žiaden pobyt sa nezaobíde aj bez negatív, ktoré jemne vyvážia to dobré, čo študent zažije. „Tu nadviažem na to predošlé. Vlaková a autobusová doprava v Rumunsku sú fakt zlé.“  Nielenže sú v Rumunsku vlaky pomalé a dlho to nimi trvá, ale chodia aj vo veľmi zlých intervaloch. Podľa Soni sa autobus ešte prežiť dá. Spoje nie sú však ani lacné, ani rýchle, ani pohodlné. Najviac si vždy ponadávala práve pri tomto. „Že človek by aj chcel ísť niekam, ale takto sa to nedá.“ Vďaka stopovaniu, ktoré si obľúbila, prešla trasy z Bukurešte do Vama Veche, do Hunedoaru i do Cluj-Napoca. „Vždy sme šli tri a občas to išlo ľahšie, občas to trošku trvalo. Ale fakt cestovanie stopom v Rumunsku odporúčam.“