Exkluzívne: Rozhovor s utečencom zo Sýrie. Aký je pohľad na vojnu očami priameho účastníka?

Konflikt v Sýrii vznikol v nadväznosti na takzvanú Arabskú jar, ktorej oficiálnym dôvodom bola demokratizácia a odstránenie tamojších diktatúr. Protivládne sily následne nadviazali na túto vlnu nepokojov, ktoré sa odohrávali v ostatných krajinách s cieľom zosadiť prezidenta Baššára al-Asada.
[accordion-element title=‘Občianska vojna v Sýrii v skratke: ⬇︎‘ collapsed=’true‘]

• trvanie: marec 2011 až po súčasnosť
• veliteľ: Baššár al-Asad
• protivníci: Ozbrojené protivládne sily a armáda
• zahraničná podpora ozbrojených protivládnych síl: Katar, Turecko, Izrael, USA, Jordánsko, Saudská Arábia, Al-Káida
• zahraničná podpora sýrskej armády: Irán, Rusko, Čína, Hizballáh
• počet obetí: doposiaľ viac ako 250-tisíc

[/accordion-element]

Sýrska opozícia získala v priebehu trvania občianskej vojny podporu od USA, Turecka, Izraelu, Saudskej Arábie, Kataru, Jordánska a Al-Káida. Na stranu druhého z protivníkov sa naopak zase pridali krajiny ako Čína, Irán a Rusko či libanonské hnutie Hizballáh. Za takmer päť rokov trvania si nepokoje, ktorých centrom diania je jedno z najväčších sýrskych miest Aleppo, okrem iného vyžiadali viac ako 250-tisíc obetí, a tiež státisíce utečencov. Medzi nich práve patrí aj bývalý študent Damaskej univerzity (Damask – hlavné mesto Sýrskej arabskej republiky, a tiež rodná krajina súčasného prezidenta), ktorý však z osobných dôvodov nechce zverejňovať jeho meno, fotografiu či iné údaje spájajúce sa s jeho osobou. Ďalej v článku bude, pre zjednodušenie čítania, vystupovať pod menom „Utečenec.“

24-ročný Utečenec pochádza v rámci ich krajiny z vysoko postavenej rodiny, s ktorou žil pokojný a plnohodnotný život. Bol študentom Damaskej univerzity (rovnako ako prezident), popri ktorej mal dobrú študentskú robotu. Ako však povedal v rozhovore pre portál Gaudeo.sk: „Všetky tieto veci sú ale k ničomu, keď príde vojna.“

„Počas nepokojov som žil v strachu z toho, že budem zatknutý a umiestnený do armády, kde bolo doteraz zabitých už mnoho vojakov. Nechcel som byť súčasťou tejto vojny – zabíjať ani byť zabitý,“ hovorí. „Kontrolné body boli všade. Naokolo boli počuť iba výstrely a výbuchy bômb, ktoré po nás hádzali. Na vlastné oči som videl, ako boli ľudia zatýkaní či dokonca zabití,“ dodal.

Jediným riešením bol útek

V prípade, že chcel Utečenec vyviaznuť bez zranení, jedinou možnou voľbou bolo teda z krajiny iba utiecť. „V roku 2012 som dostal pozvanie od priateľa v Španielsku, po čom sa pokúsil vybaviť platné víza s nádejou, že dorazím v bezpečí a legálne.“

Sýrčanovi sa následne podarilo získať politický azyl, inak povedané povolenie na pobyt. V rámci toho tiež dostal špeciálny cestovný doklad, vystavený na základe Ženevskej dohody o právnom postavení utečencom z roku 1951, a pobytový preukaz platný na 5 rokov, pričom po vypršaní jeho platnosti môže požiadať o udelenie štátneho občianstva.

Odstupom času sa však ukázalo, že Španielsko zrejme nebude krajinou na dlhodobý pobyt. „Žil som tu v utečeneckom tábore na južnej strane Madridu po dobu 10 mesiacov. Denne som dostával stravu a prespával som na izbe s dvoma ďalšími ľuďmi. Každé poschodie malo spoločné sociálne zariadenie a sprchy,“ opisuje. „Mesačne sme dostávali 85 eur, z čoho 35 išlo na cestovné a 50 bolo ‚vreckové‘.“ Po desiatich mesiacoch života v tábore však prišiel zlom. Kvôli stále rastúcemu počtu utečencov prichádzajúcich do tábora začali byť pobyty jednotlivcov časovo limitované. „Tábor som musel opustiť, pričom jedinou alternatívou bolo v tomto prípade iba žiť na ulici.“

Šťastie v nešťastí

Aj keď sa zdalo, že je už všetko stratené, aj v tejto situácii prišlo nakoniec riešenie. „V dobe, kedy ma z tábora vyhodili, prišli moji rodičia do Švédska, kam som sa vďaka získanému dokladu v bezpečí presunul.“ V súčasnosti sa Sýrčan, vďaka špeciálne vytvorenému podprogramu Erasmu pre utečencov, nachádza v českom meste Brno. Tu dostáva, na základe doposiaľ získaných poznatkov z predchádzajúceho štúdia v Sýrii, od spomínaného podprogramu štipendium počas obdobia jedného roka.

„Na Damaskej univerzite som študoval sociológiu tri roky, čo mi zabezpečilo prijatie na rovnako zameranej univerzite v Španielsku. Tu som si ale žiaľ nemohol dovoliť platiť požadované poplatky za štúdium. Žiadosť o dotáciu od vlády vo forme štipendia bola zamietnutá, a to z dôvodu, že som ešte nikdy pred tým neplatil dane.“

Poviete si, a prečo nešiel pracovať? Rozhodne to však nebolo také jednoduché. „V Španielsku som kvôli prebiehajúcej kríze nemohol nájsť žiadnu robotu, a to aj v prípade, kedy išlo o čistenie záchodov.“ A to sme ešte nespomenuli to, že Utečenec navyše ovládal plynule tri jazyky – arabčinu, španielčinu a angličtinu – ku ktorým možno pripísať ešte čiastočnú znalosť francúzštiny.

Po návrate z pobytu v Brne je Utečencovým plánov nájsť najmä vhodnú a primerane ohodnotenú prácu vo Švédsku a začať tak opäť plnohodnotný život. Čo však krajina v konečnom dôsledku ponúkne, je zatiaľ otázne. Každopádne sa ale od toho budú odvíjať ďalšie jeho kroky.

Aký je váš názor na aktuálnu situáciu ohľadom utečencov? Pomôcť im alebo nie? Pred ráznou odpoveďou by však bolo vhodné zvážiť aj mnohé aspekty, ktoré sa pod ich utekaním skrývajú. Vaše odpovede píšte do diskusie pod článkom, a pokiaľ sa vám článok páčil, podeľte sa s ním aj s vašimi priateľmi na sociálnych sieťach.

Pre scelenie vizuálnej predstavy prikladáme aj video Youtube kanálu On Demand News, zverejňujúce zábery práve prebiehajúcich bojov v Aleppo: