Nemecké dialekty na Slovensku vymierajú. Viac nemčiny v školách by mohlo karpatským Nemcom pomôcť

„Lokálne nemecké dialekty sú z dlhodobého hľadiska odsúdené na jazykovú smrť,“ hovorí Jozef Tancer z katedry germanistiky, nederlandistiky a škandinavistiky FF Univerzity Komenského v Bratislave. Z desiatok tisíc Nemcov, ktorí žili na území Slovenska pred storočím, sa k nemeckej národnosti podľa sčítania obyvateľov z roku 2011 hlási len asi 4 690 ľudí. Práve minimálne počty používateľov dialektov, od ktorých by sa mohli učiť mladšie generácie karpatských Nemcov, stoja za ich vymieraním.

Ondreja Pössa vychovávala ovdovená matka, ktorá rozprávala iba nemeckým dialektom. „Keď som prvýkrát prišiel do školy, nevedel som povedať ani jedno slovo po slovensky,“ vracia sa pán Pöss niekoľko desiatok dekád späť do svojich detských čias v Handlovej. Dnes plynulo rozpráva po slovensky aj po nemecky, no zriedka, podobne ako iní, používa nemecký dialekt z handlovskej oblasti.

Odborníci sa snažia detailne zaznamenávať nemecké dialekty, kým karpatskí Nemci sa v súčasnosti sústreďujú viac na štandardnú nemčinu v školách, ktoré navštevuje karpatskonemecká mládež.

„Nie sme spokojní so spôsobom, akým nemčina v školách, vo vzťahu k nemeckej menšine, funguje,“ priznáva Ondrej Pöss, riaditeľ Karpatskonemeckého spolku na Slovensku a tiež riaditeľ Múzea kultúry karpatských Nemcov v Bratislave. „U nás sa nemčina vyučuje čoraz menej a aj pre príslušníkov nemeckej národnostnej menšiny skôr ako cudzí jazyk,“ dopĺňa.

Nemecké dialekty na ústupe  

„V prvom ročníku základnej školy som nedokázala rozprávať po slovensky správne,“ vraví Mária Slašťanová (54), ktorá starostuje v pôvodne nemeckej obci Kunešov. U nich doma sa zvyčajne rozprávalo v miestnom nemeckom dialekte a slovenčinu musela chodiť cvičiť inam. Zmiešané manželstvá sa stali jedným z dôvodov, prečo došlo k vytlačeniu dialektov zo života karpatských Nemcov. „Po tridsiatich rokoch manželstva so Slovákom už nedokážem rozprávať v dialekte,“ priznáva, hoci vytrácajúce sa miestne nemecké nárečie ako aj nemčinu rozumie.

„Ľudia migrujú a očakáva sa od nich, že budú rozprávať štandardnou slovenčinou,“ vysvetľuje ďalší dôvod za ústupom nemeckých nárečí Zuzana Beňušková z Inštitútu etnológie SAV v Bratislave. Nemčina stratila na popularite v porovnaní s dominujúcou angličtinou, dodáva.

Situácia nie je o nič lepšia ani v Medzeve, v ktorom žije vďaka aktivitám miestnych orgánov jedna z najsilnejších karpatskonemeckých menšín na Slovensku. „Len veľmi málo mladých rodín komunikuje v mantáckom dialekte na dennej báze, a mládež nekomunikuje v dialekte na verejnosti vôbec,“ opisuje situáciu Matej Smorada, prednosta Mestského úradu v Medzeve. Na úrade mesta môžu Medzevčania vybaviť administratívu v dialekte či v nemčine, dodáva.

„U nás doma sa rozprávame v miestnom nemeckom dialekte a podobne je tomu aj na rôznych stretnutiach,“ hovorí Hilda Steinhüblová z Hornej Štubne, ktorá vedie miestnu pobočku Karpatskonemeckého spolku.

Nemecké cirkevné piesne sa aj dnes ozývajú kostolmi v obciach, v ktorých žijú nemecké komunity. Liturgie sa sem-tam vedú v nemčine. Nemecké dialekty a kultúra sa najčastejšie uchovávajú vďaka hudbe. Aj keď najstarší karpatskí Nemci ovládajú nárečia plynulo, väčšia časť z nich už umrela. Zvyšok komunity sa dodnes snaží o záchranu dedičstva.

„Grundschule“ Nemcom pomáha, nie však všetkým

Karpatskí Nemci môžu v budúcnosti stratiť možnosť kultivovať svoje jazykové dedičstvo. „Dialekty môžu pretrvať vtedy, keď niekoľko generácií denne a navzájom komunikuje v rôznych smeroch ústnej komunikácie,“ vysvetľuje Jozef Tancer.

„Aj keď nám je to ľúto, berieme to tak, ako to je,“ hovorí Ondrej Pöss, pričom poznamenáva, že sú odhodlaní zachovať dialekty aspoň cestou ich dokumentovania. Karpatskonemecký spolok sa dnes zároveň zameriava na to, ako pozdvihnúť vzdelávanie detí nemeckej menšiny v nemčine.

Podľa zákona, Nemci, podobne ako iné menšiny, majú právo byť vzdelávaní vo svojom jazyku. Vzdelávanie nemeckej menšiny na Slovensku funguje vďaka „grundschule“ systému štyroch základných škôl, ktoré ponúkajú hodiny nemčiny od prvého ročníka, a jednej základnej školy, v ktorej sa vyučujú všetky predmety v nemčine. Študentov a učiteľov z „grundschule“ škôl podporuje aj Goetheho inštitút v Bratislave.

„Vzhľadom na veľkosť menšiny nie sme v stave otvoriť triedu tvorenú len deťmi z karpatskonemeckej menšiny,“ priznáva Ondrej Pöss. Dôvodom nie je len migrácia ale aj fakt, že deti majú slovenskú národnosť po svojich rodičoch napriek karpatskonemeckému pôvodu.

„Len päť zo šesto detí má nemeckú národnosť, no veľa z nich má karpatskonemecké korene,“ ilustruje situáciu v medzevskej Grundschule učiteľka Jutta Kaletová. Podobná situácia sa odohráva aj v Nitrianskom Pravne. Podľa slov Jany Gebrlínovej, riaditeľky Grundschule mit Kindergarten v Nitrianskom Pravne, študuje v ich škole len osem detí nemeckej národnosti, aj keď deti z nemeckým pôvodom je oveľa viac.

Tieto základné školy podľa neho pomáhajú iba určitému počtu najmladších karpatských Nemcov, ktorí žijú v blízkosti Bratislavy, Nitrianskeho Pravna, Kežmarku, Medzeva a Chmeľnici, kde školy sídlia a kde pôsobia najväčšie komunity karpatských Nemcov. Nízky počet takýchto škôl nemecká menšina považuje za prekážku v rozvoji ich kultúry.

Okrem tohto typu škôl existuje aj deväť stredných škôl, spadajúcich pod štát alebo cirkev, ponúkajúcich bilingválne slovensko-nemecké štúdium, ktoré ale nie sú súčasťou menšinového systému vzdelávania karpatských Nemcov.

Posilnenie nemčiny v školách je v nedohľadne  

„Silný podporný systém výučby nemčiny v miestnych základných školách chýba,“ myslí si Hilda Steinhüblová, predsedníčka Karpatskonemeckého spolku v slovensko-nemeckom regióne Hauerland na strednom Slovensku.

„Od tohto kalendárneho roka sa upravili normatívy, pokiaľ ide o vyučovanie jazyka národnostnej menšiny a v jazyku národnostnej menšiny, avšak toto nejaký prelom nespôsobí,“ hovorí Ondrej Pöss. Kvalitné učebnice v nemeckom jazyku podľa neho taktiež stále chýbajú a vyriešenie tohto problému zostáva naďalej prioritou.

Dominantné postavenie anglického jazyka, ktorý sa vyučuje ako jediný cudzí jazyk od tretieho ročníka základnej školy, považuje pán Pöss rovnako  za problém, pretože to viedlo po roku 2011, kedy zmena nastala, k poklesu počtu hodín nemčiny v školách a k poklesu učiteľov nemeckého jazyka. „Pre nás by bolo žiadúce, aby na školách boli povinné dva cudzie jazyky, nielen jeden a to angličtina,“ hovorí.

Štátny vzdelávací program prikazuje základným školám zaradiť do svojich osnov druhý povinný cudzí jazyk oveľa neskôr. „Škola na konci šiesteho ročníka musí žiakom ponúknuť možnosť učiť sa druhý cudzí jazyk od siedmeho ročníka základnej školy podľa toho, aké má možnosti,“ uvádza odbor komunikácie ministerstva. Zavedenie druhého povinného cudzieho jazyka v nižších ročníkoch, ktoré by pomohlo nielen karpatským Nemcom ale aj slovenským žiakom v rozvoji ich jazykových zručností, ministerstvo školstva v blízkej budúcnosti nepripravuje s odôvodnením, že súčasný „slovenský edukačný systém spĺňa požiadavky európskej jazykovej politiky.“

Karpatskonemecký spolok bojuje s nepriaznivou legislatívou prostredníctvom organizovania hodín nemeckého jazyka vo svojich regionálnych domoch stretávania, ktoré sú otvorené pre všetkých záujemcov, s cieľom zlepšiť postavenie a zvýšiť záujem o nemčinu.

Vojna a komunizmus zničili životy karpatských Nemcov   

Nemeckí usadlíci, ktorí sa objavili na území Slovenska už v jedenástom storočí, si úspešne pestovali rozličné nemecké dialekty aj v časoch maďarizácie. „Nielenže literárna tvorba v dialekte pomáhala uchovávať miestnu kultúru – piesne, básne, príbehy – ale rovnako prispela k zrodu silnej regionálnej príslušnosti a pocitu miestnej spolupatričnosti,“ hovorí Jozef Tancer.

Drastické vysídlenie nemeckého obyvateľstva Československom či evakuácia Nemcov Treťou ríšou z československého územia v období roku 1945 zapríčinili obrovský pokles tradičných skupín užívateľov dialektov. Generácie karpatských Nemcov, narodené počas a po druhej svetovej vojne, neboli preto intenzívne v kontakte s nemčinou alebo nemeckými dialektmi. „V dôsledku vydania Benešových dekrétov v roku 1945 stratili Nemci občianstvo a prišli aj o svoje majetky,“ Zuzana Beňušková objasňuje situáciu Nemcov, ktorí sa po vojne rozhodli neopustiť svoje domovy.

Pomaly sa rozpínajúci komunistický režim pretlačil slovenčinu a češtinu ako oficiálne jazyky štátu. Nemecké komunity používali nárečia odvtedy len v domácom prostredí a v pôvodne nemeckých obciach sa začalo rozprávať výrazne častejšie po slovensky. Povojnový vývoj mal obrovský asimilačný dopad na Nemcov a ich dialekty.