Batman vs. Superman: Keď je fikcia až príliš reálna

Komixové nebo sa utápa v slzách, pretože premiéra filmu Batman versus Superman: Úsvit spravodlivosti nebola to pravé orechové. Slovensko by malo robiť to isté, pretože premiéra iného filmu grotesky s názvom voľby 2016 dopadla minimálne dvakrát horšie.

Deň sa zbehol s ďalším dňom a odrazu je to už mesiac, čo „panuje“ staronová vláda. Protesty utíchli, slzy vyschli, niektorým sa úsmevy na tvárach rozšírili. Príliš rýchlo sa zabudlo na Zradoslavov, Luhárovcov, Zapredankov, či Hitlerovcov, a preto som sa rozhodla urobiť nezvyčajnú recenziu, v ktorej porovnám (doslova) neporovnateľné.

Čím viac som sa zamýšľala nad príbehom filmu Batman vs. Superman, tým viac som v ňom nachádzala podobnosť s reálnymi postavami a reálnymi situáciami.  Tak napríklad: Herec stvárňujúci postavu Alexandra Luthora. Rola mu sadla až nebezpečne dokonalo, ale paradoxné je, že aj napriek svojej psychickej poruche ťahal za nitky tak, ako nikto iný. Všetci skákali ako on pískal, a to ma núti zamyslieť sa. Šialené plány ešte šialenejších ľudí, ktorí majú peniaze, moc a schopnosť presviedčať davy o svojich pravdách. Čo mi to len pripomína? Ukazovať prstom sa nesmie, ale keby sa smelo, môj prst by ukázal na stred nášho malého Slovenska, kde žije tiež jeden  „Alexander“, ktorý postupne stavia svoje impérium. Schopnosť viesť davy mu nechýbala už od začiatku, no peniaze a moc získal až nedávno. Na rozdiel od filmu však nemôžeme pustiť titulky a tým ho zastaviť, a tak sa opäť len prizeráme, ako niekto iný za nás rozhoduje, myslí a smeruje nás tam, odkiaľ nie je návratu… (Na stráž?)

Kde sa dvaja bijú, tretí zvíťazí je stará pravda, ktorá jednoducho naozaj platí. Kým sa v Trnave na MDŽ rozdávali kytičky a v tlačiarni tlačili tričká nezávislým ľuďom, sympatie rástli niekde inde. Takto to bolo aj na filmovom plátne. Kým si pán Bruce Wayne riešil svoje nezmyslené záležitosti s Clarkom Kentom, psychopat Luthor snoval svoj diabolský plán. A výsledok? Katastrofický. Aj pre filmový Metropolis aj pre nefilmové Slovensko. Kiež by sme mohli iba jednoducho zmeniť scenár, či vymeniť režiséra. Bohužiaľ však nemôžeme, a to je hlavný rozdiel vo vzťahu fikcia vs. realita.

Nikto z nás nepočuje rád, známu vetu: Si ovca. Ale nemusím byť práve najväčší génius na svete, aby som vás presvedčila o svojej pravde. Stačí pár trikov a uveríte, že hrdina Superman je kriminálnik a vrah alebo jeden trik, že budú vlaky „zadarmo“ a ste tam, kde vás chcem mať. Ak ma pri tom (nedajbože) ešte aj podporia médiá a budú písať len to, čo im prinesie sledovanosť a nie to, čo je skutočná pravda, o 4 roky sedím na Kiskovom mieste ja a spokojne sa usmievam do kamery.

„Občania neberte voľby na ľahkú váhu a choďte voliť. Pozrite sa, ako to dopadlo minule.“ (Ivan Gašparovič)

Koniec dobrý všetko dobré a verte, že aj tí, ktorí sa na smrť nenávidia, si dokážu nájsť k sebe cestu. Batmana a Supermana spojila láska k ženám s menom Marta, ale v slovenskej politike žiadna Marta nie je. Je tu iba ujo Robo a túžba po peniazoch. Preto treba ísť tam, kde to pre nás vyzerá najsľubnejšie. Jeden nemenovaný politik by nám o tom vedel rozprávať. (dokonca aj po maďarsky).

A aby som nezabudla: Ak neviete, kde sa robí pravá politika, nezabudnite ísť do kina.