Erasmus blízko domova, no v angličtine: Poľský Lublin

Miestom jej zahraničného pobytu sa stal poľský Lublin. Mesto leží len 100 kilometrov od ukrajinských hraníc a je o niečo väčšie, než Bratislava. „Navštevovala som tam prekrásnu historickú univerzitu Marie Curie-Sklodowskej, pričom som mala to šťastie, že samotné prednášky mojej fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov boli situované v starom mestskom paláci voňajúcom históriou, uprostred obrovského hlavného námestia a nie v campuse tak, ako to mali všetci moji „Erasmus kamoši“.“

Škola na skok cez hranice
Pred tým, ako sa prihlásila na Erasmus, si večer pekne sadla s rodičmi a vysvetlila im, čo vlastne chce. Pôvodne mala vysnívanú univerzitu v dánskom prímorskom meste Aarhus. Malo to však pre ňu svoje mínusy – „ jazyk (pre moju hlavičku nepochopiteľný), diaľka (keďže som chcela aspoň raz počas pobytu prísť na Slovensko) a nakoniec aj financie (keďže grant by pokryl len pár základných vecí).“ Nakoniec však univerzity prerušili bilaterálne zmluvy a do Dánska vlastne nikto nevycestoval. Majka mala to šťastie, že si vybrala Poľsko a vycestovať mohla. „Viem, pre niekoho možno absolútne nezaujímavá destinácia, z ktorej je nám známa len nekvalitná čokoláda, krowky a blšie trhy. Ja som si však Poľsko počas tých pár mesiacov zamilovala natoľko, že mám postranné úmysly po škole sa tam presťahovať na stálo.“

Jej fakulta nemá až taký rozmanitý výber škôl a široká ponuka bola najmä do susedného Česka. Majka nechcela ísť niekam, kde nebude môcť vylepšovať či už angličtinu alebo sa učiť nový jazyk. Tak si vybrala nášho severného suseda a podľa jej slov urobila to najlepšie, čo mohla.

Zahraničie ako oddych po bakalárke i pred diplomovkou
Momentálne je v poslednom, druhom ročníku magisterského štúdia a keďže na Erasme bola minulý rok, bol to ideálny priestor medzi písaním bakalárky a súčasným písaním diplomovky. „Štúdium som mala celé v angličtine, dokonca niekoľko prednášok aj v poľštine a takéto „hodenie do vody“ si jednoducho neviem vynachváliť.“ Musela pracovať s jazykom, terminológiou, zisťovať, ako funguje štúdium v inej krajine, aké majú štandardy, prístup ku študentom a podobne. „Sťažovať sa rozhodne nemôžem. Koordinátora, či už tu na Slovensku alebo na hosťovskej univerzite som mala vynikajúceho a pomohli mi od zostavenia rozvrhu až po absolvovanie poslednej skúšky.“ Profesori boli podľa jej slov ústretoví, no mali správne nastavené nároky a bolo z nich cítiť, že sú radi, že ich univerzita láka aj zahraničných študentov.

Erasmus ako nenahraditeľný zážitok na celý život
 „Odporúčam zažiť AKÝKOĽVEK Erasmus. Kdekoľvek vo svete si to totižto určite užijete. A hlavne vtedy ak narazíte na úžasných ľudí.“ Ako sama vraví, v prípade, že by tento semester nepočúvala svoj pud sebazáchovy a hlas v hlave, že je potrebné makať na diplomovej práci, určite by bola niekde vo svete. „Na novom mieste, s novými ľuďmi, stojaca pred novými nezabudnuteľnými zážitkami. Výhodou Poľska je, že je blízko a jazyk nám nie je celkom cudzím. Kultúra a aj ľudia sú nám v podstate podobní, no každý deň sa stane niečo, čo vám po návrate domov bude veľmi chýbať. Aj to dobré jedlo, priatelia, ktorí sa rozleteli do svojich krajín alebo len tak prechádzky po meste.“

Čo nevynechať počas Erasmu v Lubline?
„Historická časť mesta ako taká je prenádherná. Stavby, ktorých história siaha až niekam do 15. storočia, malé aj veľké námestíčka. Lublin je študentské mesto. Sídli tam päť univerzít, pričom len na tej mojej bolo 25 tisíc študentov. Takže o študentský život je postarané dennodenne. Keď prechádzate Bratislavou o druhej ráno, je tam ticho. Keď však o druhej ráno prechádzate Lublinom, je ešte veľká pravdepodobnosť, že stretnete kamoša z vedľajšej izby.“ V meste je množstvo diskoték, barov, kaviarní a reštaurácií otvorených dlho do noci. Pravidelne v máji hostí každá univerzita jeden víkend obrovský festival. Majka zažila aj Colour festival, letné večery pri obrovskom jazere na kraji mesta, bicyklovanie v úzkych uličkách alebo vysedávanie na streche, zabalená v deke a čakajúc na východ slnka s ľuďmi zo všetkých kútov sveta.

V Lubline zažila len letný semester, ktorý so sebou priniesol jar, takže s priateľmi pobehali všetko krásne naokolo. „Spomínané jazero, ktoré je len pár minút trolejbusom z centra mesta, nejeden z poľských národných parkov, a malé, milé okolité zámočky a paláce. Tých je v okolí naozaj veľa, no Erasmus ponúka ďalšiu obrovskú možnosť – cestovať.“ Pravidelne dostávali e-maily a ponuky na výlety po celej Európe za nízke ceny. „Ak mám povedať pravdu, ja som žila tým samotným mestom a jeho krásnymi okolitými mestečkami.“ To však neznamená, že si neprezrela Krakow alebo nemala záujem ísť na päťdňový výlet po pobaltských hlavných mestách. „Študenta Erasmu nič nedrží sedieť na izbe. Sedí tam len ten, čo chce.“

Návrat domov, no s novými zážitkami a skúsenosťami
Majka tvrdí, že z Erasmu odchádzala s obrovskými slzami v očiach, pretože už nebude mať možnosť vidieť tých ľudí, ktorých tam stretla a strávila s nimi niekoľko mesiacov. „Už pred odchodom som si o sebe myslela, že som celkom samostatný človek, ktorý si vie poradiť v rôznych nepredvídateľných situáciách no TOTO bol iný kaliber. Okrem slov sa v cudzom svete naučíte používať aj ruky a nohy a sem tam vás chrípka zavedie aj do nemocnice a vy si neprajete nič viac ako byť doma pri maminke a naučíte sa aj to, že rozdielna kultúra neznamená rozdielny vesmír.“ 

Aké zážitky si odniesla Majka z Poľska?  Rozhodnúť, ktoré vymenovať bolo je pre ňu ťažké, no ani jeden nesklamal. „To, že som americkému profesorovi meteorológie vo veku mojich rodičov na hodinách poľštiny pomáhala prekladať texty? Párty v metalovom bare až do šiestej ráno? Tetovanie, s ktorým som odtiaľ odchádzala, pretože som si to obdobie chcela pamätať už navždy? Pohľad na kamarátku z ostrova pri Afrike, keď prvý krát vo februári po príchode videla naživo sneh?  Ťažko povedať,“ dodáva po menovaní výnimočných chvíľ.

Nové prostredie, nové nepríjemnosti
Keď prvý večer po príchode otvorila okno a pod ním nepočula slovenčinu, vtedy jej došlo, kde vlastne je, ako dlho tam bude a že nie všetko bude ľahké. „Aby toto moje rozprávanie nebolo celé len ako vystrihnuté zo sveta s ružovými okuliarmi, samozrejme, že sa stávali aj nepríjemné situácie. Už len napríklad to, že na vašej recepcii v študentskom domove, kde žije asi 20 zahraničných študentov vám nedokážu povedať po anglicky ani dobrý deň, nie to ešte ucelenú vetu o tom, čo vlastne potrebujú.“ Otázka mentorov (tzv. buddies) pre Erasmus študentov bola v Lubline podľa Majkiných slov tiež absolútny chaos a mnohí si museli pomôcť ako vedeli, pretože človek, ktorý im mal pomáhať ich nenavigoval ani len ako sa zo svojho lietadla dostanú ku miestu, kde budú najbližšie mesiace bývať.

„Nikdy neviete na koho narazíte a ja som napríklad nemala šťastie na svoju spolubývajúcu, ktorá to teda celej bunke znepríjemňovala ako mohla a sama sebe robila počas celého Erasmu peklo. Bola jednoducho neprispôsobivá, nekomunikatívna, tvrdohlavá a vôbec nechopila tej možnosti byť Erasmus študentom.“ Nakoniec dva mesiace pred všetkými odišla smutná a sama. Ani otázka mentality však nebola na Majkinom Erasme taká jednoduchá. Na všetkých univerzitách v meste bolo mnoho študentov z Turecka, čo niekedy spôsobovalo veľké problémy. Tmavšia pleť a angličtina z pier sa neraz obišla hlúpymi narážkami od domácich, postrkovaniu, či bitkám. „Ak mám vypichnúť jednu jedinú vec, ktorá sa mi naozaj nepáčila a istým spôsobom a trápila, pretože väčšina z týchto študentov mi boli veľmi blízki, tak to bude akási „nenávisť“ domácich voči nám zo zahraničia. To JA, vysoká, blonďavá s takmer plynulou poľštinou, som si miestami vypočula veľmi nepríjemné narážky so zakončením „vráť sa do svojej krajiny,“ hovorí o nepríjemnom zážitku Majka.

Najnegatívnejším zážitkom pre ňu bolo to, keď musela dvakrát navštíviť pohotovosť v najbližšej nemocnici, ktorá fungovala bez akýchkoľvek počítačov. Okrem toho, že si pekne počkala, naozaj sa bála, že ju so zapchatými dutinami pošlú na amputáciu niektorej z končatín. „No nebolo mi všetko jedno, ale v podstate všetko negatívne som opísala už vyššie.“

Ako sa dostať na Erasmus v podaní Majky
„Neustále som počúvala Erasmus, Erasmus a rozhodla som sa naozaj zo dňa na deň. Až keď som bola rozhodnutá vycestovať, začala som zisťovať ako to vo svete chodí, pýtať sa spolužiakov, ktorí to absolvovali atď.“ Najskôr začala s svoj googlením univerzít zo zoznamu škôl s bilaterálnymi zmluvami jej fakulty, kedy bolo najdôležitejšie rozhodnúť sa kam vlastne chce ísť. „Deň na to som sa porozprávala s rodičmi, pretože si nejdem predsa kupovať tričko a chcem a potrebujem počuť názor niekoho, kto ma pozná a vie, či to zvládnem.“ Vyplnila formulár, napísala motivačný list a čakala na pohovor. Ten bol podľa jej slov veľmi príjemný, pretože angličtina jej nikdy nerobila problém a v podstate sa len mala vychvaľovať a presviedčať ako veľmi chce vycestovať.

„ A keď sa dozviete, že ste tam, stačí len oslavovať a googliť, čo všetko môžete na mieste robiť.“ Na prvú cestu do Lublinu nikdy nezabudne – bola nekonečná a ťažká. Univerzita  jej mailom oznámila dátumy, tzv. orientation days, stanovila si dátum odchodu a už stačilo len nájsť prostriedky, ako sa tam dostať. „Lietadlá, vlaky, autobusy, lode. Erasmus študenti podstúpia čokoľvek. Samozrejme, že štúdium na zahraničnej univerzite si vyžaduje určitý level znalosti cudzieho jazyka, čiže pred odchodom sa robia jazykové testy a nejaké tie papierovačky s predbežnými zápismi predmetov a podobne.“

Výhoda menom ubytovanie
Pri prihlasovacích dokumentoch na univerzitu mala možnosť zaškrtnúť políčko pridelenia ubytovania pre zahraničného študenta, čo bola pre ňu obrovská výhoda. Mala svojho mentora, ktorý ju čakal na dohodnutom mieste a pomohol jej dostať sa až priamo do vlastnej izby. Majka mala veľké šťastie. Niektorí študenti mali problém dostať sa do univerzitného campusu alebo hľadali vlastné ubytovanie, čo ako cudzinci nemali najľahšie a najlacnejšie

Kamaráti zo všetkých kútov sveta ako účinný „zlepšovák“ na angličtiny
„Keďže som bývala s dievčatami, ktoré boli z Turecka, Portugalska a Bulharska po slovensky som na nich začať nemohla. Aj toto bolo neuveriteľnou výhodou.“ V angličtine sa veľmi zlepšia a to od základných, každodenných pojmov až po odbornú terminológiu týkajúcu sa jej študijného odboru. „Výborná vec boli tiež bezplatné kurzy poľského jazyka, ktoré som poctivo navštevovala šesť hodín týždenne a po desiatich týždňoch som sa pýšila diplomom s oficiálnym levelom jazyka A2.“ Poľštinu si zamilovala a učí sa ju aj naďalej.

Študentský život – 8/10

Mimoškolské aktivity – 5/10

Vyučovanie – 6/10

Celková spokojnosť – 10/10

Miesto pobytu – 8/10

Ubytovanie – 7/10