Bol kosák s kladivom iný ako hákový kríž?

Nosiť alebo mať niekde na tele vytetovaný hákový kríž je trestný čin. Na druhej strane, kosák s kladivom nosí na tričku dnes už kadekto a berie sa to skôr ako vtipná spomienka na staré časy. Je medzi nimi nejaký rozdiel? Prečo ich spoločnosť vníma inak?

Komunizmus verzus nacizmus

Komunizmus aj národný socializmus boli totalitné režimy. Oba sa rozvíjali v ťažkých časoch po prvej svetovej vojne. Nemecký národ sa musel vyrovnávať so zlou ekonomickou situáciou. Prehra vo vojne a z nej vyplývajúce platenie rozsiahlych reparácií položili krajinu na kolená. Následná hyperinflácia spôsobila, že peniaze prakticky stratili hodnotu. Rusko vo vojne takisto prehralo a podpísaním Brestlitovského mieru prišlo o veľké územia na západe krajiny. Po revolúcii v roku 1917 stále prebiehal boj o moc a krajinu trápil aj hlad.

Vzhľadom na ekonomické problémy v Nemecku a s nimi spojenú nezamestnanosť, podpora vládnych strán upadla a do popredia sa dostali extrémne strany. Medzi nimi bola aj Hitlerova NSDAP. Vo voľbách v roku 1930 tak nacistická strana slávila úspech, pretože sa opierala práve o tie vrstvy spoločnosti, ktoré boli hospodárskou krízou najviac zasiahnuté.

Priebeh udalostí v Rusku bol oveľa búrlivejší a zatiaľ čo Nemci si nacistov zvolili v demokratických voľbách, komunisti sa dostali k moci revolúciou a následnou občianskou vojnou. V Rusku sa síce konali aj voľby, ale keď V.I. Lenin zistil, že väčšinu hlasov v nich získali protiboľševické strany, rozhodol sa, že ich výsledky jednoducho nebude akceptovať a dal rozohnať Ústavodarné zhromaždenie. Tým úplne „podkopal“ základy demokracie a začala sa občianska vojna. V nej boľševici nakoniec vyhrali a v roku 1922 vyhlásili vznik Zväzu sovietskych socialistických republík.

Obe krajiny sa nachádzali vo veľkých problémoch. A práve táto zlá situácia v oboch štátoch vytvorila vhodné podmienky pre vznik totalitných režimov. Fungovali na princípoch zastrašovania, teroru, násilia a vytvárania obrazu spoločného nepriateľa. Poďme si teraz Sovietsky zväz a nacistické Nemecko porovnať.

Ideológie

Ideológia nemeckého národného socializmu bola založená na predstave o nadradenosti nemeckej árijskej rasy nad ostatnými národmi.

Cieľom komunistickej ideológie bolo dosiahnuť beztriedne spoločenské usporiadanie so spoločným vlastníctvom tak, aby si všetci boli rovní. Hlavné bolo kolektívne blaho, nie blaho jednotlivcov.

Spoločným znakom bolo vytvorenie nepriateľa štátu. To totiž zjednotilo spoločnosť a dodalo ideológiám dôvody pre ich ohavné činy. V Nemecku to boli židia, ktorých Adolf Hitler obvinil z prehry v prvej svetovej vojne:

„Z tribúny Reichstagu som židovstvu predpovedal, že ak nebude možné zabrániť vojne, tak potom židia zmiznú z Európy. Táto rasa kriminálnikov má na svedomí dva milióny mŕtvych v prvej svetovej vojne a teraz stotisíce ďalších.“

Počiatočné obviňovanie židov z prehry vo vojne a zo zlej hospodárskej situácie neskôr prerástlo až do rasistickej genocídy. Nacisti vytvorili tzv. rasovú hierarchiu. Na jej vrchole bola árijská rasa označovaná ako tá, ktorá má panovať. Na jej spodku boli židia a cigáni. Židia boli považovaní za podľudí nehodných žitia. Následným procesom arizácie im boli postupne odobraté všetky majetky a boli posielaní do koncentračných táborov.

V Sovietskom zväze išlo najmä o triedny boj proletariátu proti buržoázii, ktorá ho utláča a ožobračuje. Všetok majetok bol preto zoštátnený, nastala takzvaná kolektivizácia. Veľa bohatých roľníkov bolo popravených a štát si začal presadzovať svoju moc. Kto s režimom nesúhlasil, proti tomu sa tvrdo zakročilo.

Teror

Obe krajiny mali vybudovanú sieť táborov, kam boli posielaní nepriatelia štátu a odporcovia ideológie. V nacistickom Nemecku to boli spočiatku koncentračné tábory, z ktorých sa neskôr počas vojny niektoré zmenili na vyhladzovacie. Ako už názov napovedá, slúžili na vyhladzovanie ľudí, najmä židov, ktorých sem Nemci privážali vlakmi z celej podmanenej časti Európy. Tu boli posielaní do veľkých plynových komôr, kde boli následne usmrtení jedovatým plynom. Toto masové vyvražďovanie židov je dnes známe ako holokaust.

Rusi si prevažne na Sibíri vystavali pracovné tábory nazývané gulagy. Sem boli posielaní najmä politickí väzni a všetci tí, ktorí nesúhlasili s režimom. Pracovalo sa v neľudských podmienkach v ukrutnej zime a bez dostatočného prídelu jedla. Veľa ľudí pracujúcich v gulagoch bolo odsúdených neprávom a ich priznania boli vynútené mučením. V. M. Molotov, vysokopostavený sovietsky politik, ktorý sa na týchto čistkách podieľal, sa v rozhovore s ruským spisovateľom Felixom Čujevom vyjadril takto:

„Je smutné a poľutovaniahodné, že zomrelo toľko nevinných ľudí. Ale verím, že teror z konca 30. rokov bol nutný. Samozrejme, keby sme dávali väčší pozor, mohlo byť obetí menej, ale Stalin bol neoblomný v tom, že sa chcel radšej uistiť dvakrát, nikoho nešetriť, ale zaistiť úplnú stabilitu v krajine na dlhú dobu, čo sa nepochybne podarilo. Nepopieram, že som tento pohľad podporoval. Proste som nebol schopný preštudovať si každý jednotlivý prípad.“

Aj na základe tohto vyjadrenia vidíme, že ľudský život v Sovietskom zväze nemal veľkú hodnotu. Rovnako tomu bolo aj v Nemecku. V pracovných a koncentračných táboroch v Nemecku a Sovietskom zväze zahynuli desiatky miliónov ľudí. Obe krajiny rozpútali na svojom území nevídaný teror.

Propaganda

Režimy spájala aj silná propaganda. Je to snaha o ovplyvňovanie verejnej mienky, názorov a postojov spoločnosti. Hitler aj Stalin dobre vedeli, akú dôležitú úlohu zohráva, a preto nenechali nič na náhodu. Množstvo propagandistických plagátov, filmov, ale aj verejných vystúpení dostalo ideológie do hláv ľudí a snažilo sa ich presvedčiť, že to, čo sa v týchto krajinách deje, je správne. Medzi nacistickou a komunistickou propagandou prakticky nebol rozdiel, čomu nasvedčujú aj nasledujúce obrázky.

Napriek tomu, že režimy ležali na opačných stranách politického spektra, nedá sa im uprieť, že si boli podobné. V čom teda spočíva rozdiel v trestaní sympatií k týmto ideológiám ? §422 ods. 1 Trestného zákona o prejave sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd znie takto:

„Kto verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom, najmä používaním zástav, odznakov, rovnošiat alebo hesiel, prejavuje sympatie k skupine, hnutiu alebo ideológii, ktorá smeruje alebo v minulosti smerovala k potlačeniu základných práv a slobôd osôb, alebo ktorá hlása rasovú, etnickú, národnostnú, náboženskú nenávisť alebo nenávisť voči inej skupine osôb, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.“

Je jasné, že akékoľvek znázorňovanie a prezentovanie hákového kríža je na základe tohto zákona trestané, keďže je to znak nacistického Nemecka, v ktorom sa konali rasové čistky a ktoré hlásalo rasovú nenávisť. Bol však Sovietsky zväz iný? „Takže ešte raz, odpovedajúc na vašu otázku, tieto systémy nie je možné porovnávať. Je to otázka zložitá, ale môžeme konštatovať, že ideou fašistického systému bolo a je ničiť. Idea socialistického systému bola: „Každému podľa jeho potrieb,“ no vývoj ukázal aj tienisté až tragické stránky systému. Porovnávanie so súčasnosťou, slobodnou a demokratickou spoločnosťou, neraz vychádza negatívne pre súčasnosť,“ vysvetlil sociológ Ladislav Volko. 24